Acesulfám K (E950), bol objavený v roku 1967 a poznáme ho aj pod názvom acesulfám potasium. Je to nekalorické sladidlo 200-krát sladšie než prirodzený cukor. Má rýchlo vnímateľnú sladkú chuť a vynikajúcu stabilitu aj vo vysokých teplotách, a tiež vysokú rozpustnosť. Často sa používa v potravinách spolu s aspartámom a sukralózou. Výrobky s obsahom Acesulfámu K môžeme nájsť až v 90 krajinách sveta a používa sa v tisíckach jedál a nápojov, v dezertoch, pudingoch, pekárenských výrobkoch či v zaváranom ovocí.

Aspartám (E951) je nízkokalorické sladidlo, približne 200 krát sladšie ako sacharóza (klasický cukor). Používa sa do rôznych potravín a nápojov so zníženým obsahom energie a výrobkov na kontrolu hmotnosti, aj ako stolové sladidlo. Aspartám je považovaný za spoľahlivý a bezpečný nástroj pre tých, ktorí chcú regulovať individuálny príjem kalórií v svojej strave.
Aspartám je klasifikovaný ako potravinárska prídavná látka podľa Európskeho potravinového práva a ako taký pred svojim schválením v roku 1981, prešiel prísnym, hodnotením bezpečnosti Vedeckým výborom pre potraviny (SCF). Akonáhle bola prídavná látka schválená ako bezpečná v celej Európskej únii, bolo jej priradené E-číslo, E-951. Je využívaný v potravinárskom priemysle už viac ako štvrť storočia. Bol schválený ako prídavná látka v takmer 130 krajinách sveta a v súčasnej dobe je obsiahnutý vo viac ako 6000 potravinách a nápojoch.
Aspartám je jednou z najviac sledovaných a kontrolovaných prídavných látok na svete s aktuálne viac ako 200 štúdiami potvrdzujúcimi jeho bezpečnosť. Od svojho zavedenia, sa počet klinických dát ktoré boli zhromaždené, vrátane post-marketingového sledovania, spotrebiteľských štúdií, štúdií tolerancie (na takmer dvojnásobok schválenej prijateľnej dennej dávky (ADI)) a klinickej štúdie týkajúcej sa osobitnej skupiny populácie, ako sú napr. diabetici.
Nealkoholické nápoje a Aspartám: Nekalorické a nízkokalorické nealkoholické nápoje používajú sladidlá ako aspartám, aby doručili sladkú chuť bez obsahu kalórií.
Nealkoholické nápoje sladené aspartámom môžu zohrávať užitočnú úlohu v pomoci spotrebiteľom regulovať ich denný príjem kalórií ako súčasť uváženého stravovania a zdravého životného štýlu.

Acesulfám K (E950), bol objavený v roku 1967 a poznáme ho aj pod názvom acesulfám potasium. Je to nekalorické sladidlo 200-krát sladšie než prirodzený cukor. Má rýchlo vnímateľnú sladkú chuť a vynikajúcu stabilitu aj vo vysokých teplotách, a tiež vysokú rozpustnosť. Často sa používa v potravinách spolu s aspartámom a sukralózou. Výrobky s obsahom Acesulfámu K môžeme nájsť až v 90 krajinách sveta a používa sa v tisíckach jedál a nápojov, v dezertoch, pudingoch, pekárenských výrobkoch či v zaváranom ovocí.

Aspartám (E951) je nízkokalorické sladidlo, približne 200 krát sladšie ako sacharóza (klasický cukor). Používa sa do rôznych potravín a nápojov so zníženým obsahom energie a výrobkov na kontrolu hmotnosti, aj ako stolové sladidlo. Aspartám je považovaný za spoľahlivý a bezpečný nástroj pre tých, ktorí chcú regulovať individuálny príjem kalórií v svojej strave.
Aspartám je klasifikovaný ako potravinárska prídavná látka podľa Európskeho potravinového práva a ako taký pred svojim schválením v roku 1981, prešiel prísnym, hodnotením bezpečnosti Vedeckým výborom pre potraviny (SCF). Akonáhle bola prídavná látka schválená ako bezpečná v celej Európskej únii, bolo jej priradené E-číslo, E-951. Je využívaný v potravinárskom priemysle už viac ako štvrť storočia. Bol schválený ako prídavná látka v takmer 130 krajinách sveta a v súčasnej dobe je obsiahnutý vo viac ako 6000 potravinách a nápojoch.
Aspartám je jednou z najviac sledovaných a kontrolovaných prídavných látok na svete s aktuálne viac ako 200 štúdiami potvrdzujúcimi jeho bezpečnosť. Od svojho zavedenia, sa počet klinických dát ktoré boli zhromaždené, vrátane post-marketingového sledovania, spotrebiteľských štúdií, štúdií tolerancie (na takmer dvojnásobok schválenej prijateľnej dennej dávky (ADI)) a klinickej štúdie týkajúcej sa osobitnej skupiny populácie, ako sú napr. diabetici.
Nealkoholické nápoje a Aspartám: Nekalorické a nízkokalorické nealkoholické nápoje používajú sladidlá ako aspartám, aby doručili sladkú chuť bez obsahu kalórií.
Nealkoholické nápoje sladené aspartámom môžu zohrávať užitočnú úlohu v pomoci spotrebiteľom regulovať ich denný príjem kalórií ako súčasť uváženého stravovania a zdravého životného štýlu.

Balená voda predstavuje jednotný názov pre vodu balenú do spotrebiteľského balenia. Zaraďujeme sem liečivú vodu, prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu. Medzi vodou, ktorá nám tečie z vodovodných kohútikov, a balenými vodami sú zásadné rozdiely. V pôvode, kvalite, zložení, čistote, legislatíve a v mnohých ďalších ukazovateľoch. Prírodná minerálna a pramenitá voda je prírodným zdrojom tekutín, potrebným na hydratáciu organizmu. Má preukázateľné zdravotné benefity vzhľadom na špecifické zloženie a charakteristický obsah minerálnych látok a stopových prvkov.
Prírodné minerálne vody a pramenité vody pochádzajú výlučne z osobitne určeného podzemného zdroja, ako sú prírodné pramene, žriedla alebo vrty a musia vykazovať stabilné zloženie minerálnych látok. Prírodná minerálna a pramenitá voda musí byť v zmysle zákona mikrobiologicky čistá. Od obyčajnej pitnej vody sa dá jasne odlíšiť svojou pôvodnou čistotou, ako aj charakteristickým obsahom minerálnych látok, pričom obidve vlastnosti sú zachované vďaka podzemnému pôvodu, ktorý je chránený pred každým rizikom znečistenia. Tieto kritériá sú uvádzané v Prílohe č. I Smernice 2009/54/EC o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd.
Pri balených vodách, dezinfekcia, ani žiadne iné chemické úpravy nie sú povolené. Výroba je prísne obmedzená na odstraňovanie nestabilných zložiek, ktoré sa vo vode prirodzene vyskytujú, ako napríklad železo. Charakteristické zložky, ktoré dodávajú vode jej prirodzenú minerálnu stabilitu a chuť, nesmú byť zmenené. Kvalita a bezpečnosť sú zabezpečené systémom priameho plnenia do špeciálne uzatvorených vysokokvalitných obalov tak, aby boli doručené konečnému spotrebiteľovi v pôvodnom stave.

Benzén je chemická zlúčenina, ktorá sa prirodzene vyskytuje v niektorých vnútornostiach, mäse, rybách, ovocí a zelenine, a je tiež prítomný vo vzduchu. Nie je možné sa úplne vyhnúť expozícii benzénu v každodennom živote. V nealkoholických nápojoch, môže vzniknúť benzén zložitou interakciou medzi dvoma zložkami, ktoré sa niekedy používajú pri výrobe nealkoholických nápojov, konkrétne kyselinou askorbovou (vitamín C) a konzervačnou látkou benzoanom sodným. V prípade ak vôbec dôjde k výskytu benzénu v nealkoholických nápojoch, je na veľmi nízkej úrovni - typicky okolo dvoch alebo troch, častíc na miliardu (2-3 ppb). Hlavným zdrojom expozície benzénu je dýchanie výfukových plynov, čo predstavuje podľa odhadov 400 mikrogramov denne v mestskom prostredí.

Benzoan sodný sa používa ako konzervačná látka, na zabránenie tvorby mikroorganizmov v nápojoch. Bez konzervačných látok, by mohli nápoje podliehať skaze veľmi rýchlo. Benzoan sodný sa používa v najnižšej možnej miere potrebnej na zabezpečenie kvality a bezpečnosti nápojov. Jeho použitie v potravinárskom a nápojovom priemysle je pomerne rozšírené a jeho bezpečnosť bola overená počas 100 ročného používania nielen v EÚ ale aj USA, Kanade, Austrálii a Japonsku.

Bisfenol A (BPA) je monomér, ktorý sa používa iba na výrobu polykarbonátových fliaš (označené symbolom PC). Polykarbonátové fľaše sa nepoužívajú na balenie minerálnych, pramenitých a pitných vôd ani iných nápojov dostupných na trhu v SR a bisfenol A sa nepoužíva ani na výrobu PET fliaš.
Z uvedeného vyplýva, že bisfenol A nemôže migrovať z PET fliaš do balených vôd a iných nápojov a tvrdenia hovoriace opak sú pre spotrebiteľov klamlivé a zavádzajúce.
Bisfenol A je látka, ktorá je Európskou legislatívou povolená na používanie v obalových materiáloch určených na styk s potravinami. Po hodnotení rizika použitia tejto látky a niekoľkoročných vedeckých výskumoch bola schválená bezpečnosť jej používania Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA)s prípustnou dennou dávkou( TDI) of 0.05 mg/kg. Obalové materiály v ktorých sa môže vyskytovať v súčasnosti BPA sú napr. potravinové dózy alebo ochranné materiály požívané pri výrobe plechoviek alebo konzerv. Do potravín balených v týchto materiáloch môžu migrovať drobné množstvá BPA, ktorých obsah je limitovaný maximálnou prípustnou dennou dávkou stanovenou EFSA. Bisfenol A, sa považuje za jednu z najprísnejšie sledovaných látok, ktoré sa môžu dostať do kontaktu s potravinami. EFSA každoročne preveruje nové štúdie, pričom od roku 2006 bolo preverených niekoľko stoviek štúdií, ktoré opätovne potvrdili bezpečnosť jeho používania pri výrobe obalových materiálov v styku s potravinami, s výnimkou nerozbitných dojčenských fliaš, kde bol v r.2009 schválený zákaz používania BPA pri ich výrobe.

Cukry sú hlavným zdrojom energie pre telo najmä počas intenzívnej fyzickej aktivity. Cukry možno nájsť v ovocí, strukovinách, zelenine a mede alebo v spracovaných potravinách a nápojoch. Nerozoznávame žiadne nutričné rozdiely medzi cukrami, či sa vyskytujú prirodzene alebo sú pridané do nápoja alebo potravín. Počas trávenia cukrov, ako sú sacharóza a laktóza, sa cukry delia na jednoduché cukry. Jednoduché cukry potom putujú krvným obehom do rôznych telesných buniek, kde sú uložené buď pre ďalšie použitie, najmä v pečeni, alebo sa využijú ako energia pre správne fungovanie nášho tela.
Potraviny a nápoje môžu obsahovať rôzne cukry: Sacharóza - disacharid alebo dvojitý cukor pozostáva z rovnakých dielov glukózy a fruktózy. Sacharóza sa nachádza v mnohých druhoch ovocia a zeleniny, a je často používaná v spracovaných potravinách a nápojoch. Tento cukor je všeobecne známy ako "biely" cukor a prirodzene sa vyskytuje v cukrovej trstine a cukrovej repe. Fruktóza - monosacharid alebo jednoduchý cukor. Je prítomný v mnohých druhoch ovocia ako samotný monosacharid alebo v kombinácii s glukózou ako disacharidové sacharózy. Fruktóza je asi 1,5 krát sladšia ako sacharóza. Glukóza - je monosacharid, jednoduchý cukor. Je prítomný v niektorých druhoch ovocia, zeleniny, potravín a nápojov ako monosacharid. Je tiež prítomný ako disacharid, ako sacharóza (v kombinácii s fruktózou), maltóza (v kombinácii s inou glukózou) alebo laktóza (v kombinácii s galaktózou). Maltóza a laktóza, sú menej sladké ako sacharóza. Laktóza - disacharid alebo dvojitý cukor. Prirodzene sa vyskytuje v mlieku a je najmenej sladká v porovnaní s ostatnými cukrami.
Izoglukóza (High fructose syrup HFS) - je prírodné tekuté sladidlo, ktoré sa získava enzymatickou hydrolýzou škrobu, zvyčajne kukuričného. Jej používanie v potravinárskom priemysle má svoj pôvod v USA, kde sa tento výrobok začal používať pri výrobe nealkoholických nápojov pred niekoľkými desaťročiami a v súčasnosti má hlavný podiel na spotrebe sladidiel. Izoglukóza má viacero výhod, ku ktorým patrí napríklad jednoduchá manipulácia, stála kvalita či sterilnosť. Preto sa začala vyrábať a používať aj v Európe - spočiatku na výrobu nealkoholických nápojov, neskôr aj v iných odvetviach potravinárskeho priemyslu. Má rovnakú sladkosť ako sacharóza.
Cukry a nealkoholické nápoje: Nealkoholické nápoje sú rôznorodou skupinou výrobkov. Niektoré z nich sú sýtené, iné nesýtené. Niektoré nápoje obsahujú cukor, iné kombináciu cukru a sladidiel, pričom hladiny cukru sa môžu podstatne líšiť od jedného nápoja k druhému. Nealkoholický priemysel preto poskytuje širokú škálu výrobkov s rozličným obsahom cukru alebo kombináciou sladidiel, ktoré majú nízky alebo takmer žiadny obsah kalórií aby si každý mohol vybrať nápoj, ktorý vyhovuje jeho potrebám a preferenciám.

Cyklamát sodný, bežne známy ako cyklamát, je náhradné sladidlo, ktoré sa používa ako náhrada cukru. Sladká chuť cyklamátu bola objavená náhodou, v roku 1937, keď si študent medicíny položil cigaretu na lavičku, a keď ju dal späť do úst, všimol si, že má sladkú chuť. Pôvodne sa dostal na trh vo forme tabliet, a odporúčaný bol pre použitie ako stolové sladidlo pre diabetikov. Bola to jedna z najviac používaných náhrad cukru, pričom je asi len 30 -50 krát sladšia ako cukor čo z nej robí jedno z najmenej účinných náhradných sladidiel. Bežne sa využíva v nealkoholických nápojoch, často v kombinácii s inými náhrady cukru ako napr. sacharín. Je schválená ako sladidlo vo viac ako 55 krajinách sveta.

Energetická hodnota potravín, ktorá je uvádzaná na etiketách výrobkov, predstavuje množstvo energie vyjadrenej v kilojouloch (kj) a kilokalóriách (kcal), ktorú prijímame prostredníctvom definovaného množstva potravín (100g/100ml). Najvýraznejším zdrojom energie sú sacharidy.

Energetické nápoje sú funkčné, nealkoholické nápoje so stimulujúcim účinkom a jedinečnou kombináciou charakteristických prísad, ako je kofeín, taurín, vitamíny a ďalšie látky s nutričným alebo fyziologickým účinkom. Ide o relatívne novú kategóriu nápojov v rámci Európy a ich popularita z roka na rok rastie.Konzumácia energetických nápojov je individuálna: Energetické nápoje obsahujú približne rovnaké množstvo kofeínu ako šálka kávy (cca 80mg v 250 ml nápoja). Vzhľadom k tomu, že tolerancia kofeínu je u každého človeka individuálna denná spotreba kofeínu by sa mala približne prispôsobiť obvyklému príjmu kávy každého jednotlivca. Energetické nápoje deklarujú obsah všetkých ingrediencií vrátane kofeínu na etikete, spoločne s tvrdením „Vysoký obsah kofeínu. Neodporúča sa deťom ani tehotným a dojčiacim ženám“, takže spotrebitelia sa môžu sami rozhodnúť aké množstvo nápoja je pre nich vhodné.

Farba je jedným z prvých a najdôležitejších zmyslových vnemov. Práve farba nám pomáha prijať alebo odmietnuť určité potraviny. Pridanie farby sa môže zdať čisto kozmetické, ale v skutočnosti hrá dôležitú úlohu vo vnímaní potravín a nápojov spotrebiteľom. Často je spojená s konkrétnou príchuťou a intenzitou chuti.
Farbivá a nealkoholické nápoje: Farbivá sú látky, ktoré dodávajú farbu potravine alebo obnovujú farbu v potravine. Zahŕňajú prírodné zložky potravín a prírodné zdroje, ktoré sa obvykle nekonzumujú ako potraviny, ani sa obvykle nepoužívajú ako charakteristické zložky potravín. Farbivá sa používajú na pridanie alebo obnovu farby potravín a nápojov, aby zlepšili ich vzhľad a potraviny tak zodpovedali očakávaniam spotrebiteľov.
Hlavnými dôvodmi pre pridanie farby do potravín sú: - kompenzácia straty farbív kvôli pôsobeniu svetla, vzduchu, vlhkosti alebo podmienkam skladovania - pre kompenzáciu prírodných alebo sezónnych výkyvov v potravinárskych surovinách alebo účinkov spracovania a skladovania aby následne zodpovedali očakávaniam spotrebiteľov - posilnenie intenzity farby, ktorá sa vyskytuje prirodzene vo výrobku, ale na úrovni slabšej než si spotrebiteľ obvykle spája s danou potravinou
Všetky prísady schválené pre použitie v nápojoch v Európskej únii boli schválené ako bezpečné Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). Prídavné látky schválené v krajinách EÚ nesú "E" číslo. "E" číslo znamená, že doplnková látka bola plne vyhodnotená ako bezpečná pre dlhodobé používanie.

Fruktóza patrí medzi jednoduché cukry (monosacharidy). Má rovnakú molekulu ako glukóza, avšak s rozdielnou štruktúrou. Fruktóza je súčasťou mnohých potravín a nachádza sa prevažne v rôznych druhoch ovocia. Fruktóza je o niečo sladšia (približne 1,5 krát) než je sacharóza (disacharid), čo je bežný cukor, ktorý sa používa na sladenie. Fruktózu prijímame v potravinách a nápojoch buď v prírodnom stave, napríklad z ovocia alebo ovocnej šťavy, alebo ako pridaný cukor do potravín alebo nápojov za účelom získania primeranej sladkej chuti. Bohatým zdrojom fruktózy je napríklad fruktózový sirup.
Fruktóza je síce jednoduchý cukor, podobne ako glukóza, avšak vďaka svojej odlišnej štruktúre sa v porovnaní s glukózou vstrebáva pomalšie z tráviaceho traktu (z tenkého čreva). Pomalšie vstrebávanie fruktózy z čreva a nižšie koncentrácie krvného cukru (nižšie glykémie) po konzumácii fruktózy v porovnaní s glukózou alebo sacharózou, môžu byť výhodné najmä pre ľudí, ktorí chcú dosiahnuť menšiu glykemickú odpoveď po jedle (t.j. nižší glykemický index)

Voda predstavuje polovicu, až tri štvrtiny hmotnosti ľudského tela a jej obsah sa mení v závislosti od veku. Množstvo vody, ktoré potrebujeme dodať do organizmu u zdravých ľudí je regulované pocitom smädu. Starší ľudia vekom však strácajú pocit smädu, pijú málo a sú častejšie ohrození dehydratáciou. Vo všeobecnosti platí, že dospelý človek by mal vypiť cca 20 – 40 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti za 24 hod., čo je cca 2 až 3 l tekutín denne. Potreba tekutín je však veľmi individuálna a je závislá od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov – napr. od telesnej hmotnosti, veku a pohlavia, zloženia a množstva stravy, telesnej aktivity, teploty vzduchu alebo zdravotného stavu. Denná potreba sa môže pohybovať od jedného litra na deň, u človeka so sedavým zamestnaním, ktorý konzumuje prevažne zeleninové, obilninové jedlá s nízkym obsahom soli, až po niekoľko litrov za deň u človeka, ktorý konzumuje príliš slanú alebo sladkú stravu s malým obsahom tekutín a vysokým obsahom energie a fyzicky intenzívne pracuje alebo športuje. Každý si musí nájsť alebo stále nachádzať svoje optimálne množstvo tekutín! Základom pitného režimu by mala byť čistá prírodná minerálna alebo pramenitá voda. K celkovému dennému príjmu tekutín však prispievajú aj ostatné nápoje ako sú ovocné a zeleninové šťavy, nealkoholické nápoje, čaj, či tekutiny obsiahnuté v pevnej strave ako je ovocie, zelenina a pod. Štúdie ukázali, že ľudia dbajú viac o pravidelné pitie, ak majú k dispozícii popri čistej vode, viac druhov nápojov a príchutí. Nealko priemysel ponúka širokú škálu nápojov, ktoré nielen prispievajú k dennej hydratácii, ale prinášajú spotrebiteľovi osvieženie v rôznych príchutiach, s pridaním vitamínov či minerálnych látok, so zníženou alebo žiadnou energetickou hodnotou, aby si aj spotrebitelia, ktorí si strážia príjem kalórií, mohli dopriať nealkoholické nápoje. Je vedecky preukázané, že už strata 2% vody z tela spôsobuje príznaky dehydratácie, ako sú bolesti hlavy, malátnosť, poruchy sústredenia a strata koordinácie. To znamená, že ak priemerný človek, s váhou 75 kg stratí 1,5 l tekutín začína byť dehydrovaný. Tento fakt je oveľa výraznejší pri deťoch, kedy už strata 0,5 l tekutín, môže prispieť k nesústredenosti a únave napr. v škole.

Hypertonické športové nápoje obsahujú vyššiu koncentráciu soli a cukru, ako ľudské telo a vyššiu úroveň sacharidov ako izotonické nápoje. Tie sa zvyčajne používajú na doplnenie príjmu sacharidov po cvičení, aby sa navýšili zásoby svalovej energie. Športovci, ktorí sa zúčastňujú vytrvalostných aktivít, kde sú požadované trvalé vysoké úrovne energie, používajú hypertonické nápoje. Hypertonické nápoje sa môžu konzumovať počas cvičenia, čím umožňujú športovcom splniť energetické požiadavky. Bežne sa používajú v spojení s izotonickým nápojom pre udržanie dostatočnej hladiny tekutín.

Hypotonické športové nápoje majú nižšiu úroveň sacharidov ako izotonické nápoje. Môžu rýchlo a účinne nahradiť tekutiny stratené potením. Sú výhodnejšie pre športovcov, ktorí potrebujú udržiavať dostatočnú hladinu tekutín bez extra dávky sacharidov, alebo potenciálneho zvýšenia telesnej hmotnosti, ako napr. gymnasti alebo jazdci.

Izoglukóza, tiež známa ako glukózový alebo glukózo-fruktózový sirup, je veľmi rozšírené prírodné sladidlo dlhoročne používané v potravinách a nealkoholických nápojoch. Izoglukóza sa získava z kukuričného alebo pšeničného škrobu, enzymatickou hydrolýzou. Sirup glukózy a fruktózy sa zmieša vo vhodnom pomere, pre dosiahnutie požadovaného stupňa sladkosti. V EÚ sa zvyčajne používajú sirupy s podielom fruktózy 42%, v USA je častejšie využitie 55% fruktózy a 45% glukózy. Izoglukóza, je tekutý sacharid a obsahuje rovnaké množstvo kalórii ako cukor (4kcal/g). Izoglukóza má pre svoje výnimočné vlastnosti (sladivosť príbuzná cukru, ľahká manipulácia, stála kvalita) dobré využitie nielen v nealkoholických nápojoch ale aj v mnohých iných potravinách, ako sú šalátové zálievky, cukrovinky, chlieb, jogurty, džemy alebo cereálne výrobky. V EÚ sú schválené kvóty pre izoglukózu, ktoré výrazne limitujú jej využitie na približne 5% produkcie cukru, čo spôsobuje, že cukor je stále najdominantnejších sladidlom v potravinách, na rodziel od USA, kde tvorí glukózový sirup takmer 50% spotreby cukru v potravinách a nápojoch.

Izotonické nápoje napodobňujú rovnováhu soli a cukru bežne sa vyskytujúcu v tele; obvykle tiež so sacharidmi, zvyčajne asi 6 - 8% objemu sacharidov. Izotonické nápoje rýchlo nahrádzajú tekutiny stratené potením a dodajú nový impulz potrebných sacharidov. Tieto nápoje sú preferované väčšinou športovcov - atlétmi alebo pri kolektívnych športoch.

Karamel je jednou z najrozšírenejších a najstarších prídavných látok používaných do potravín a nápojov, pre jeho bohatú hnedú farbu. Okrem toho, sa karamelové farbivá bežne používajú v mnohých iných potravinárskych výrobkoch ako je chlieb, pivo, omáčky a zálievky, raňajkové cereálie a zmrzliny. Proces výroby karamelu je pomerne jednoduchý a zahŕňa odstránenie zvyšnej vody z cukru - sacharózy. Karamel môže vyrobiť každý vo svojej kuchyni jednoduchým opatrným rozpúšťaním cukru, tento typ karamelu sa používa najmä pre aromatické účely. Hoci je karamel vyrobený z cukru, neprispieva k príjmu dodatočných kalórií z nealkoholických nápojov, nakoľko sú použité množstvá tak malé, že nemôžu byť fyziologicky významné.

Potravinársky a nápojový priemysel si plne uvedomuje vplyv, aký má výroba na spotrebu energie a vznik emisií – dva kľúčové faktory zodpovedné za zmeny klímy. Aj napriek tomu, že nápojový sektor prispieva v menšej miere ku klimatickým zmenám, v porovnaní so širšie zameraným potravinárskym odvetvím ako celkom, členovia Avnm si uvedomujú svoju zodpovednosť pri znižovaní spotreby energie a následných emisií a hľadaní alternatívnych foriem energie v oblasti výroby, distribúcie a starostlivosti a svoje výrobky. Táto snaha zahŕňa ochrany vôd, vodných zdrojov, využívanie a zníženie hmotnosti obalov.

Kofeín je prírodná látka, ktorá sa nachádza v listoch, semenách alebo plodoch viac ako 60 rastlín. Je známe, že má mierne stimulačný účinok na centrálny nervový systém a je jednou z najrozsiahlejšie sledovaných zložiek v potravinovom reťazci.Kofeín v Nealkoholických nápojoch: Rovnako ako u väčšiny potravín a nápojov, kombinácie a množstvo použitých zložiek určujú chuť nealkoholických nápojov. Kofeín sa nachádza prevažne v kolových alebo energetických nápojoch, pričom dodáva mierne horkastú chuť, ktorú obľubujú miliardy spotrebiteľov na celom svete po celé stáročia. Individuálny príjem kofeínu je rôzny. Nápojový priemysel odporúča spotrebiteľom, aby sa s otázkami týkajúcimi sa kofeínu v súvislosti s ich zdravotným stavom, poradili so svojím lekárom. Konzumácia kofeínu v uváženej miere bola uznaná ako bezpečná - aj pre tehotné ženy - prostredníctvom širokého spektra odborníkov a vedeckých inštitúcií po celom svete, vrátane Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), Amerického ministerstva zdravotníctva, a mnohých iných národných i nadnárodných orgánov, pričom schválená hranica prijateľného denného príjmu bezpečného pre užívanie počas celého života, pre všetky kategórie obyvateľstva je 300 mg za deň.

KOLA je jedným z najobľúbenejších nealkoholických nápojov, bežne dostupných na celom svete. Predchodca kolových nápojov, Vin Mariani, bol vynájdený francúzskym lekárnikom, Angelo Marianim, v roku 1863. Moderné kolové nápoje pozostávajú zo zmesi sýtenej vody, cukru alebo sladidiel, karamelu (kvôli farbe) a kyseliny (väčšinou kyseliny fosforečnej) na vyváženie sladkej chuti. Kolové nápoje taktiež obsahujú niektoré prírodné arómy, vrátane výťažkov z rastlín tradičných príchutí (vanilka) alebo korení (napr. škorica). Ďalšie zložky nápoja tvorí kofeín (aj keď niektoré kolové nápoje sú k dispozícii bez kofeínu) a určité potravinárske prídavné látky. V Európskej únii, sú prídavné látky vyznačené na etikete „E-čkom“, čo znamená, že Európska únia ich považuje za bezpečné pre použitie v potravinách. Jednotlivé receptúry pre kolové nápoje sú prísne stráženým tajomstvo.

Konzervačné látky sú prídavné látky, ktoré predlžujú trvanlivosť potravín tým, že ich chránia proti skaze spôsobenej mikroorganizmami. Konzervačné látky sú jedným z 26 hlavných kategórií, prídavných látok, ktoré sa používajú v potravinárskom priemysle a boli vyhodnotené ako bezpečné pre používanie v potravinách Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). Maximálne prípustné úrovne konzervačných látok, v závislosti od druhu potraviny, sú stanovené nariadením (ES) 1333/2008. Tieto hodnoty boli stanovené na základe technologickej nevyhnutnosti, podľa typu daného výrobku. Baktérie, kvasinky a plesne sa líšia v ich citlivosti, a preto sú v ničení mikroorganizmov nevyhnutné rozličné druhy konzervačných látok. Prečo sú konzervačné látky dôležité? Hlavnou úlohou konzervačných látok je zachovať bezpečnosť potravín pre ľudskú spotrebu, udržať ich nutričnú hodnotu a ich celkovú kvalitu. Konzervačné látky majú dlhú históriu bezpečného používania v potravinárskych výrobkoch. Konzervácia potravín je jednou z najstarších technológií používaných v potravinárskom priemysle (napr. metódami ako je údenie alebo dehydratácia). Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú rast mikroorganizmov v potravinách patrí napr. aktivita vody, pH, prítomnosť alebo neprítomnosť kyslíka, dostupnosť živín a teploty. Potraviny sú vynikajúcim zdrojom živín a príťažlivým prostredím pre rast mikroorganizmov, čo spôsobuje problémy ako nepríjemný zápach alebo zlý vzhľad potravín. Konzervačné látky sa zameriavajú na zmenu týchto podmienok, kedy mikroorganizmy rastú a bránia ich rastu. Rozoznávame niekoľko typov konzervačných látok, ako antimikrobiologické látky, ktoré zabraňujú aktivite a rastu mikroorganizmov a plesní, antioxidanty, ktoré sa používajú, aby sa zabránilo oxidácii vitamínov, minerálov, tukov potravín a pod. Konzervačné látky v nealkoholických nápojoch: Vzhľadom k tomu, že nealkoholické nápoje majú vysoký obsah vody a niektoré z nich sú bohaté na vitamíny a minerály, vytvárajú atraktívne prostredie pre mikroorganizmy. Zníženie pH v nealkoholických nápojoch za pomoci sýtenia (pridávania CO2), pridávanie cukru alebo pridanie konzervačných látok pomáha k potlačeniu rastu mikroorganizmov a baktérií. Druh konzervačnej látky, ktorá môže byť použitá v nealkoholických nápojoch, závisí od chemických a fyzikálnych vlastností konzervantu a nápoja. Nízke alebo vysoké pH nápoja, prítomnosť vitamínov, typ balenia a skladovanie produktu určí, či je použitie konzervačných látok nevyhnutné a aký typ by mal byť použitý na zabránenie rastu mikroorganizmov. Najznámejšie konzervačné látky povolené na používanie v nealkoholických nápojoch sú oxid siričitý, kyselina sorbová (jej soli) a kyselina benzoová (jej soli). Bezpečnosť konzervačných látok Tak ako všetky prídavné látky, aj konzervačné látky musia byť schválené pre konkrétne použitie v nápojoch a potravinách. Odborné organizácie, ako napríklad Vedecký výbor pre potraviny, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín skúmali pred samotným schválením bezpečnosť každej konzervačnej látky a vydali odporúčania pre ich použitie, vrátane maximálnych limitov pre použitie. Tieto odporúčania sú prevzaté každým členským štátom aby bola zachovaná ich bezpečnosť a zdravie spotrebiteľov.

Kyselina askorbová alebo vitamín C, patrí do skupiny vitamínov rozpustných vo vode. Je citlivá na teplo a vysoko citlivá na oxidáciu. Jej hlavným zdrojom je citrusové ovocie a je nevyhnutnou súčasťou zdravej výživy nakoľko napomáha regulácii metabolizmu aminokyselín, podporuje vstrebávanie železa, stimuluje tvorbu bielych krviniek a napomáha odstraňovaniu voľných radikálov. V nealkoholických nápojoch sa používa ako antioxidant pre podporu a udržanie chuti.

Kyselina benzoová sa prirodzene vyskytuje v rôznom bobuľovom ovocí, ako sú brusnice, slivky, ríbezle ale aj v klinčekoch, škorici a pod. Dlhé roky sa používa na potlačenie rastu mikroorganizmov v mnohých produktoch, vrátane nealkoholických nápojov, džemov a emulgovaných omáčok. Benzoové soli sú stabilnejšie ako kyselina a rozpustné vo vode, preto sú využívané v nápojovom priemysle častejšie. Kyselina benzoová je veľmi účinnou látkou proti plesniam, kvasinkám a baktériám, čo má osobitný význam pri výrobe sýtených nápojov, alebo ovocných nápojov pretože najlepšie funguje pri úrovni pH medzi 2-4. Zloženie nápoja má teda veľký vplyv na jeho účinnosť a vhodnosť použitia.

Kyselina fosforečná sa využíva v nealkoholických nápojoch a iných potravinách na vytvorenie kyslého prostredia. Určitý stupeň kyslosti pomáha vyrovnať sladkú chuť nápoja. Kyselina fosforečná je derivovaná z prírodných minerálov a je príslušnými orgánmi schválená ako bezpečná pre dané použitie v nealkoholických nápojoch a potravinách po celom svete. Obsahuje minerálnu látku fosfor, ktorá sa nachádza bežne v pôde a vo vode. Fosfor je základnou živinou, prispievajúcou k rastu a udržiavaniu zdravia kostí a zubov. Táto vlastnosť je charakteristická pre takmer všetky potraviny s obzvlášť vysokou úrovňou obsahu bielkovín ako sú vajcia, mliečne výrobky a mäso. Priemerný dospelý človek spotrebuje 1,000 - 1,500 mg fosforu na deň. Obsah fosforu v nealko nápojoch, predstavuje približne 3-4% z tejto hodnoty na jednu porciu (250 ml). Pre porovnanie, na tvrdo varené vajcia obsahujú 86 mg fosforu.

Kyselina sorbová a jej soli (tiež známe ako sorbáty) sú veľmi účinnými konzervačnými látkami proti tvorbe plesní, kvasiniek a baktérií. Antimikrobiologická účinnosť sorbátov závisí na fyzikálnych a chemických vlastnostiach nealkoholického nápoja, vrátane pH, ďalších prítomných prísad, spracovania, balenia a skladovania. Soli kyseliny sorbovej sú častejšie používané nakoľko sú lepšie rozpustné. Kyselina sorbová je účinnou konzervačnou látkou, avšak jej použitie vo vyššej miere by mohlo mať vplyv na chuť výrobku. Benzoany a Sorbáty sú často používané v kombinácii, najmä v kyslejších nápojoch.

Ako napovedá samotný názov, ľadová káva je nealkoholický nápoj vyrobený zo studenej kávy. Avšak, vzhľadom k samotnej horkej chuti varenej kávy, príprava ľadovej kávy je často vykonávaná luhovaním v studenej vode, niekoľko hodín pred filtráciou. Mnohé reťazce s kávou, predávajú svoje obľúbené kávy v "ľadovej" verzii, ale keďže sa cukor nerozpúšťa v studenej kvapaline, treba ho doplniť vo forme sirupu, prípadne použiť sladidlá, ľahko rozpustné v studenej káve. Ľadová káva je dostupná aj ako nealkoholický nápoj v plechovkách alebo fľašiach.

Ľadový čaj je nealkoholický nápoj, vyrobený zo studeného čaju. Ako nápoj je veľmi obľúbený medzi spotrebiteľmi po celom svete. Spojené štáty dokonca oslavujú v júni "Národný mesiac ľadového čaju". Komerčne úspešným sa stal ľadový čaj začiatkom 20. storočia, kedy sa pán Richard Blechynden, zúčastnil svetovej výstavy čaju v St. Louis. Nevedel nalákať ľudí, aby sa v letnom počasí osviežili jeho horúcim nápojom, a tak svoj Indický čaj, naplnil do niekoľkých veľkých fliaš a nechal ich dolu hrdlom pretekať cez ľadové trúbky, ktoré nápoj schladili a znamenali veľký úspech a nástup komerčnej éry úspešnosti ľadového čaju. Ľadové čaje sú dostupné v rôznych príchutiach, ako citrón, broskyňa, zelený čaj alebo mango. Ľadový čaj môže byť sýtený alebo nesýtený.

Prírodná liečivá voda, je minerálna voda, ktorá pre svoje jedinečné zloženie, vhodné na liečenie, bola uznaná podľa príslušného zákona. Od iných podzemných vôd sa odlišuje výnimočným obsahom celkových rozpustených tuhých látok presahujúcich 1 000 mg/l alebo obsahom rozpustených plynných látok presahujúcich 1 000 mg/l oxidu uhličitého, alebo obsahom najmenej 1 mg/l sulfánu a samozrejme zložením vhodným na liečenie. Zdroj prírodnej liečivej vody musí byť najmenej päť rokov sledovaný, aby sa preukázali jej liečivé účinky v balneologickej praxi, stálosť jej zloženia a aby sa nezmenili jej výživové vlastnosti. Následne je uznaná za prírodný liečivý zdroj Ministerstvom zdravotníctva SR (Štátnou kúpeľnou komisiou – ŠKK), ktoré vyhlási ochranné pásma zdroja a vydá povolenie na využívanie a povolenú úpravu. Balená liečivá voda: Uznaná prírodná liečivá voda využívaná na plnenie do spotrebiteľského obalu musí spĺňať požiadavky podľa príslušnej vyhlášky, prípadne sa považuje za liek, ak spĺňa požiadavky na kvalitu, účinnosť a bezpečnosť a má udelené povolenie na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu. Liečivá voda tak, ako bola získaná na zdroji, NESMIE byť podrobená žiadnej úprave okrem oddeľovania nestabilných zložiek (najmä zlúčenín železa a síry) alebo odstraňovania oxidu uhličitého povolenými metódami. ZAKAZUJE sa dezinfekcia minerálnej vody akýmikoľvek prostriedkami, ako aj pridávanie baktériostatických látok (napr. chlóru). NEMOŽNO k nej pridať, okrem oxidu uhličitého, žiadne iné látky.

Nízkoenergetické nápoje alebo nápoje bez energetickej hodnoty sa vyrábajú s cieľom poskytovať spotrebiteľom nápoj sladkej chuti s nízkym alebo žiadnym prísunom kalórií. Nealkoholické nápoje sladené sladidlami môžu zohrávať významnú úlohu pri regulovaní príjmu kalórií, ktorý chcú spotrebitelia robiť v záujme rozumného výberu a zdravého životného štýlu. Nealko priemysel sa snaží zlepšiť ponuku pre spotrebiteľa tým, že rozvíja alternatívne produkty s použitím nových sladidiel, ktoré spĺňajú požiadavky spotrebiteľov pri zachovaní obľúbenej chuti, ale s nízkym obsahom kalórií. Približne 40% z nealkoholických nápojov predávaných v EÚ je s nízkym obsahom kalórií alebo bez energetickej hodnoty.

Limonády ako ich u nás poznáme, sú rozličné sýtené sladené nealkoholické nápoje s príchuťou. Zvyčajne sú vyrobené z ovocnej, zeleninovej alebo inej rastlinnej zložky, pitnej vody (minerálnej vody), sladidiel, aróm alebo ich kombináciou a samozrejme dosýtené „bublinkami“, čiže oxidom uhličitým (CO2). V mnohých nápojoch sa sýtenie oxidom uhličitým používa výlučne na „chuť“. Zaujímavosťou je, že šumivý pocit ktorý máme z pitia nápoja, takmer nikdy nie je spôsobený bublinkami, ale v skutočnosti z prítomnosti zriedenej kyseliny uhličitej vytvorenej v priebehu sýtenia. Táto kyselina vytvorí mierny pocit brnenia na jazyku. Proces sýtenia môže nastať prirodzene, ako je tomu v prípade prírodnej minerálnej vody, ktorá obsahuje oxid uhličitý už na zdroji, kde vyviera zo zeme alebo pomocou technologických procesov, ako je tomu vo väčšine nealkoholických nápojov a limonád. To zahŕňa nasýtenie nápojov oxidom uhličitým pri vysokom tlaku a následné uzavretie nápojového obalu. Vzhľadom k tomu, že rozpustnosť oxidu uhličitého je nižšia pri nízkom tlaku, plyn uniká v podobe bubliniek, po otvorení fľaše s nápojom, ako náhle sa tlak uvoľní. Proces sýtenia vynašiel Joseph Preistley v Anglicku v roku 1767a na komerčné účely ho prvýkrát využil Jacob Schweppes ako sýtený nápoj z minerálnej vody, vo Švajčiarsku v roku 1783.

Nealkoholické nápoje sú známe v rôznych krajinách pod určitým jednotným, často hovorovým názvom. Ako napr. „limonáda“ u nás v SR alebo „soda“ v Spojených štátoch, ktorá v sebe zahŕňa v podstate všetky sýtené ochutené nealko nápoje. Názvy sú často odvodené z existujúcich nápojov, ako je napríklad „Limonaad“ alebo „Ginger“, alebo sa viažu k povahe nápoja, ako je Sprudel alebo „fizzy pop“. Niekoľko príkladov lokálnych názvov nealko nápojov:
Rakúsko - Gespritzter ...saft (e.g. Gespritzter Apfelsaft)
Belgicko - Soft (FR), Frisdrank (NL)
Bulharsko - Gazirano
Dánsko - Sodavand ; Laskedrik
Estónsko - Limonaad , Karastusjook
Fínsko - Virvoitusjuoma ; Limonadi
Francúzsko - Soda
Nemecko - Sprudel ; Brause
Grécko - Anapsyktika
Maďarsko - Üdítőital ; Üdítő
Írsko - Mineral
Taliansko - Bibita
Malta - Luminata
Holandsko - Frisdrank ; Fris
Nórsko - Brus
Poľsko - Napoje gazowane
Portugalsko - Refrigerante
Rumunsko - Răcoritoare, Suc, Cico
Slovensko - Limonáda
Španielsko - Refrescos, Gaseosas
Švédsko - Läsk
Veľká Británia - Pop, Fizzy pop, Ginger, Juice
Tvrdenie, že nápoj má nízku energetickú hodnotu, charakterizuje nápoj, ktorý neobsahuje viac ako 20 kcal (80 kJ) na 100 ml nápoja.
Tvrdenie, že ide o nápoj „light“ alebo „lite“, čiže so zníženou energetickou hodnotou, charakterizuje nápoje, ktorých obsah cukru bol znížený najmenej o 30% v porovnaní s podobným výrobkom.
Tvrdenie, že potravina je bez energetickej hodnoty, charakterizuje nápoj, ktorý neobsahuje viac ako 4 kcal (17 kJ) na 100 ml.

Nie každá voda, ktorú kúpite v obchode je minerálkou. Dnes je na Slovensku možné plniť do spotrebiteľského balenia prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu alebo balenú pitnú vodu. Tieto kategórie sa okrem iného líšia svojím pôvodom a obsahom minerálnych látok. Minerálka v pravom zmysle slova je len prírodná minerálna voda. Je to prírodný produkt pôvodnej čistoty, z chráneného a z jasne určeného podzemného zdroja. Prírodné minerálne vody musia byť balené pri zdroji, prostredníctvom priameho potrubia spájajúceho zdroja a miesto plnenia. Nie je možné do nej nič pridať, okrem sýtenia oxidom uhličitým CO2, a odstrániť je možné len nestabilné zložky (napr. zlúčeniny železa) schválenými metódami, všetko tak aby ostali zachované pôvodné prirodzené vlastnosti vody. Každá prírodná minerálna voda má výrazné, unikátne a najmä stabilné minerálne zloženie (v rozsahu od „veľmi nízkeho obsahu minerálnych látok“ 50 mg/L, k „vysokému obsahu minerálnych látok“ > 1.500 mg/L. Charakteristické minerálne zloženie jednotlivých prírodných minerálnych vôd musí byť uvedené na etikete, ktorá môže tiež obsahovať informácie o priaznivých účinkoch danej minerálnej vody na zdravie spotrebiteľa, v medziach prísne stanovených pravidiel, v záujme vysledovateľnosti pôvodu vody, musí byť uvedené miesto pôvodu a názov zdroja. Je teda dôležité vybrať si na základe informácií, ktoré sú na etiketách, vodu, ktorú skutočne hľadáme. Rozhodujúcim pri výbere by mal byť hlavne obsah minerálnych látok. Teda či chceme doplniť pitný režim konkrétnym druhom minerálnej vody bohatej na určitý druh minerálov, piť vodu s vyváženým obsahom minerálnych látok vhodnú na každodenné použitie (pramenitú vodu) alebo zabalenú pitnú vodu. Okrem toho na trhu možno nájsť aj tzv. „sódovky“, čiže pitné vody sýtené oxidom uhličitým (CO2), ktoré z povahy svojho zloženia nie sú minerálkami, ale len nápojmi bez osobitných výživových vlastností.

Ľudský organizmus potrebuje pre svoje bezproblémové fungovanie množstvo minerálnych látok, ktoré v ňom plnia rôznorodé úlohy. Aj napriek ich nepatrnému množstvu sú pre telo dôležité a nenahraditeľné. Minerálne látky tvoria asi 4 % s celkovej váhy tela a z toho 83% minerálov je obsiahnutých v kostiach. Minerálne látky rozdeľujeme podľa mnohých hľadísk, najčastejšie však podľa množstva, ktoré organizmus pre svoje správne fungovanie potrebuje. Prvky, ktoré sú pre telo potrebné vo väčších množstvách označujeme ako makroelementy a prvky, ktorých telu stačí do 100mg / kg telesnej hmotnosti označujeme ako stopové prvky. Mnohé minerálne látky sú pre organizmus esenciálne = nevyhnutné pre život. Majú významnú stavebnú úlohu, pretože sa podieľajú na tvorbe tkanív, na raste orgánov a ich funkcii, sú súčasťou mnohých biochemických procesov v metabolizme živín, podieľajú sa na vedení nervových vzruchov a iných fyziologických činností. Rozdelenie minerálnych látok:
Makroelementy (resp. elektrolyty)
Ich potreba je vyššia ako 100 mg / deň: vápnik (Ca), fosfor (P), horčík (Mg), síra (S), sodík (Na), draslík (K), chlór (Cl),
Mikroelementy
Ich potreba je menšia ako 100 mg / deň: železo (Fe), zinok (Zn), meď (Cu), selén (Se), jód (I), chróm (Cr)
Stopové prvky
Ich potreba je v vyjadrená v mikrogramoch/deň. Tieto nie sú považované za esenciálne a ich účinnosť je neustále vedecky overovaná: arzén (As), bór (B), mangán (Mn), molybdén (Mo), nikel (Ni), kremík (Si), vanád (V), bróm (Br), fluór (F), olovo (Pb), cín (Sn) a iné.

Ten úžasný pocit „sladkej chuti“ nie je jedinečný len pre cukor ako taký. V skutočnosti je „sladkosť“ spôsobená molekulami, ktoré stimulujú naše chuťové poháriky a samotná intenzita sladkej chuti závisí na tom, ako dobre tieto receptory v našom jazyku reagujú s molekulami. Čím je interakcia silnejšia, tým sladšie vnímame chuť. Náhrady cukru sú teda látky, ktoré stimulujú chuťové poháriky, ale zvyčajne s nižšou kalorickou hodnotou ako je to pri bežnom cukre. Niektoré sú derivované z prírodných zdrojov iné sú syntetické, inak nazývané sladidlá, náhradné alebo umelé sladidlá. Prvé umelé sladidlo, sacharín, bolo objavené v roku 1878 Constantinom Fahlbergom, ruským vedcom pracujúcim v Spojených štátoch. Existuje mnoho náhrad cukru, ktoré sa využívajú v nealkoholických nápojoch. Medzi najznámejšie patrí sacharín, cyklamát a aspartám. Tieto zlúčeniny sú mnohonásobne sladšie ako cukor, a sú známe ako vysoko intenzívne sladidlá. Najčastejšie sa vyskytujú v nízkoenergetických alebo "light" nápojoch. Chuťový profil „sladkosti“ vytvorený náhradným sladidlom nie je totožný s prírodným cukrom, takže môžu byť kombinované s prírodným cukrom na dosiahnutie čo najpríbuznejšej chuti.

Viacvrstvové obalové materiály, používané na nápoje, sú vyrobené z papiera a majú vnútornú hliníkovú vrstvu. Sú pomerne ľahké s rastúcim podielom recyklácie, ktorý sa v súčasnosti blíži k hranici 35% zo všetkých nápojových kartónov recyklovaných v EÚ.

Za nealkoholické nápoje sa u nás považujú nápoje, ktoré neobsahujú alkohol alebo obsahujú alkohol v množstve najviac 0,5 objemového percenta. Zvyčajne sú vyrobené z ovocnej, zeleninovej alebo inej rastlinnej zložky, pitnej vody alebo z minerálnej vody, sladidiel, aróm alebo ich kombináciou. Nealkoholické nápoje je možné sýtiť oxidom uhličitým (CO2). V anglickom význame „soft drink“ bolo zámerom, odlíšiť nealkoholický nápoj, jemný nápoj, od tzv. "tvrdých" nápojov ako boli historicky považované destilované nápoje (whisky alebo gin). Kritériá na to, čo presne predstavuje nealkoholický nápoj sa v jednotlivých krajinách líši. Obvykle sa za nealkoholické nápoje považujú rôzne ochutené limonády, kolové nápoje, ľadové čaje alebo kávy a ostatné nápoje vyrobené z vody s pridaním ovocných koncentrátov, aróm, sirupov a podobne. Pod výraz nealko nápoje nezaraďujeme ovocné šťavy, nektáre ani nápoje vyrobené z mlieka alebo mliečnych výrobkov, ako sú mliečne koktaily, alebo teplé nápoje, ako sú horúce čokolády, kávy, čaj.

Nektár je nápoj vyrobený z ovocnej alebo zeleninovej šťavy, prípadne z ich koncentrátov a vody. Do nektárov sa môže použiť aj cukor, sladidlá alebo med. Najmenší podiel ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy na výrobu nektárov je zvyčajne určený podľa jednotlivých typov ovocia, a pohybuje sa v rozmedzí od 25 do 50%.

Zásada vyváženej stravy a aktívny životný štýl sú základom politiky EÚ v oblasti výživových (nutričných) profilov. Tento koncept bol stanovený v Bielej knihe Európskej Komisie o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou. Stal sa základom aj pre vytvorenie Európskej platformy pre činnosti súvisiace so stravovaním, fyzickou aktivitou a obezitou, ktorá spája vládu, priemysel a akademickú obec pri vytváraní ďalších opatrení, ktoré pomôžu občanom EÚ zlepšiť svoje stravovacie návyky a viesť aktívnejší životný štýl. Je všeobecne známe, že žiadna konkrétna potravina alebo kategória potravín, ktorú konzumujeme nespôsobuje zvýšenie telesnej hmotnosti. Je tiež všeobecne uznané, že strava, nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim nárast telesnej hmotnosti, a že obezita je stav spôsobený viacerými faktormi. Nutričné profily a nealkoholické nápoje: Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vo svojom stanovisku k výživovým profilom uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu nealkoholické nápoje zohrávať pre hydratáciu. Nealko priemysel ponúka širokú škálu nápojov, vrátane nápojov bez cukru a s nízkym obsahom cukru, ovocné šťavy nektáre a balené vody. Produkty so zníženou energetickou hodnotou zaznamenali v posledných rokoch značný nárast, a môžu prispieť k zlepšeniu regulovania príjmu energie v celkovej strave.

Nealkoholické nápoje sú balené v rôznych materiáloch ako: sklo, plechovky, kartóny ale najmä plastové fľaše (PET). Všetky sú dostupné v rôznych veľkostiach. Obaly, chránia kvalitu nápojov a tiež vytvárajú istú komunikačnú platformu na zdieľanie informácií so spotrebiteľmi. Obal poskytuje spotrebiteľovi informácie o zložení, balení, skladovaní, či obsahu kalórií. Plechovky V Európe, sa nápojové plechovky vyrábajú z hliníka alebo ocele. Od zavedenia plechoviek ako nápojových obalov, prešli značným vývojom, najmä čo sa týka zníženia hmotnosti a dnes sú o viac než 40% ľahšie, ako tomu bolo v roku 1970. Pred štyridsiatimi rokmi vážila plechovka asi 80g, dnes 330 ml oceľová plechovka váži približne 21 gramov a hliníková okolo 10 gramov. V dôsledku toho môže priemysel produkovať takmer trikrát toľko plechoviek s použitím rovnakého množstva kovu, ako pred 30 rokmi. Ľahšie plechovky tiež predstavujú šetrenie, v oblasti prepravy, čo znamená nižšiu spotrebu energie a zníženie emisií. Nápojové plechovky sú jedným z najviac recyklovaných nápojových obalov na celom svete. V EÚ 15, je miera recyklácie oceľových obalov viac ako 70% a recyklácia a opätovné použitie recyklovaného materiálu nám šetrí až 95% energie spotrebovanej na výrobu z prírodných materiálov. PET
Plastové fľaše známe ako PET (polyetyléntereftalátové) obaly sú stále populárnejšie na balenie nápojov. Majú viacero výhod:
• sú znovu-uzatvárateľné - a tak sú ideálne na cesty. Fľašu s nápojom môže mať spotrebiteľ neustále „po ruke“, čo je výborný spôsob ako dodržiavať správny pitný režim a dbať na priebežnú hydratáciu.
• sú transparentné – a tak umožňujú spotrebiteľom vidieť nápoj, ktorý kupujú.
• sú 100% recyklovateľné
• sú ľahké - priemerná hmotnosť fľaše sa znížila o cca 50%, v priebehu posledných 10 rokov.
Sklo
Sklenené fľaše, sa používajú najmä na balenie nealkoholických nápojov predávaných v kaviarňach, baroch a reštauráciách (HORECA).
Existujú dva typy fliaš:
• jednorázové, ktoré sú veľmi ľahké
• opätovne použiteľné, ktoré je možné viackrát použiť, a tak sú ťažšie a masívnejšie ako fľaše na jedno použitie.
Kartóny
Nápojové kartóny, alebo viacvrstvové obalové materiály vyrobené z papiera a hliníkovou vrstvou. Sú pomerne ľahké s rastúcim podielom recyklácie, ktorý sa v súčasnosti blíži k hranici 35% zo všetkých nápojových kartónov recyklovaných v EÚ.

Obezita je vážnym, komplexným celosvetovým zdravotným problémom a podľa všeobecne uznávaných názorov, hlavnou príčinou nadmernej telesnej hmotnosti je nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie. Energiu získavame z potravy, ktorá obsahuje cukry, tuky (majú viac energie ako ostatné zdroje energie) a bielkoviny. Naše telo využíva ako hlavný zdroj energie cukry, pri ich nedostatku tuky. Bielkoviny, ktoré sú pre naše telo veľmi dôležité, ako základné stavebné prvky nášho organizmu, si telo využíva pri nedostatku energie ako posledné. Energetický obsah cukru ani žiadnej inej potraviny, nie je sám o sebe príčinou obezity ani nadváhy. Hlavnou príčinou nadmernej telesnej hmotnosti je nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie. Všetky potraviny a nápoje môžu byť súčasťou aktívneho životného štýlu, pokiaľ sa dodrží rovnováha medzi tým čo zjeme a vypijeme a energiou, ktorú naše telo spáli. Odborníci zo Svetovej zdravotníckej organizácie upozorňujú, že rastúca úroveň obezity je spôsobená celým radom faktorov:
• moderný životný štýl, ktorý spôsobuje, že máme menší výdaj energie než tomu bolo v roku 1970 - viac áut, menej chôdze, menej manuálnej práce, sedavý spôsob zamestnania, a tiež menej pohybu, vo voľnom čase.
• fyzické aktivity, cvičenie, ktoré sa výrazne znížilo za posledných 30 rokov, vrátane detí, ktoré trávia menej času aktívne vonku
• nesprávne stravovanie, aj keď neexistuje „zlá“ potravina, ľudia potrebujú rovnováhu živín, aby zostali zdraví (tuky, cukry, bielkoviny, vláknina). K nesprávnemu stravovaniu dochádza tam kde je príjem niektorých živín nadmerný a iné sa konzumujú v nedostatočnom množstve.
• nedostatok znalostí v oblasti výživy, ku ktorému vedie kvalitné vzdelávanie, kľúčové pre zaistenie správnych návykov spotrebiteľov, ktorí tak vedia zabezpečiť správne stravovanie sebe aj svojim rodinám.
Úspešný boj s obezitou je závislý od skoordinovania prístupu všetkých zúčastnených strán, vlády, priemyslu, komunity zdravotníctva a občianskej spoločnosti, aby došlo k trvalej zmene správania, vzdelávania a podpory zdravia.

Odpadom z obalov, je obal alebo obalový materiál ktorý sa stal odpadom v zmysle príslušného zákona, s výnimkou odpadu z výroby obalov alebo odpadu z procesu balenia výrobkov (napr. rozbité sklenené fľaše z procesu plnenia nápojov, poškodené PET fľaše z procesu plnenia, nepodarky obalov, vzniknuté pri ich výrobe a pod.) Výrobcovia nealkoholických nápojov, ktorí sú tiež pôvodcami odpadov, plnia svoje nápoje do rôznych druhov obalov podľa preferencií spotrebiteľov (sklenené fľaše, alumíniové plechovky, kombinované či plastové obaly). Za dôležitý prvok ochrany životného prostredia výrobcovia považujú triedenie a recykláciu týchto obalov, a preto sú obaly výrobkov recyklovateľné. Odpad z obalov tvorí v komunálnom odpade približne 30 %. Cieľom výrobcov, je naplnenie európskej smernice 94/62 EC o obaloch a obalových odpadoch, ktorá ukladá členským štátom EÚ limity recyklácie a zhodnocovania odpadov z obalov. Povinnosti v tejto oblasti si plnia výrobcovia vo väčšine prípadov v spolupráci s oprávnenou organizáciou alebo sami. Týmto spôsobom zabezpečujú plnenie záväzných limitov recyklácie a zhodnocovania odpadov z obalov.

Nápojový priemysel proaktívne pristupuje k ochrane povodí riek a podpore efektívneho využívania vody a vodných zdrojov. Výrobcovia nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, spolupracujú s miestnymi komunitami, školami a mimovládnymi organizáciami s cieľom podporovať programy a vzdelávanie v oblasti správneho prístupu k vode, k ochrane a zachovaniu povodí riek a vodných zdrojov. Príkladom sú dlhodobé, strategické partnerstvá s trvalou podporou alebo sú to aktivity ako je čistenie riečnych brehov alebo výsadba stromov.

Ovocná šťava (džús) je kvapalina extrahovaná z ovocia lisovaním. Pravdepodobne najznámejšia je pomarančová šťava spolu s ďalšími veľmi obľúbenými šťavami ako jablko, ananás alebo grep. Väčšina krajín má v právnej úprave zakotvenú definíciu čistoty, ktorá oprávňuje klasifikovať nápoj ako "ovocnú šťavu." V rámci EÚ, názov ovocia alebo ovocie používané v spojení s označením ovocná šťava, sú povolené len v prípade 100% ovocnej šťavy bez možnosti pridania dodatočného cukru alebo sladidiel. Na trhu nájdeme širokú škálu ovocných štiav, čerstvých alebo z koncentrátu prípadne nektárov, ktoré obsahujú nižší ovocný podiel ako je to v prípade 100% ovocných štiav.

Ovocný nápoj alebo zeleninový nápoj je nealkoholický nápoj vyrobený na báze ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy, vyrobený priamo z ovocnej šťavy alebo zeleninovej šťavy alebo ich koncentrátov a ďalších prísad ako je cukor, med alebo sladidlá. Obsah ovocnej zložky v ovocnom nápoji je zvyčajne do 20%.

Oxid siričitý a siričitany sú používané ako konzervačné látky už po mnoho storočí a sú považované za veľmi účinné. Najstaršia zmienka o oxide siričitom siaha až do rímskych čias, kedy bol objavený pri konzervácii vína. Siričitany boli pridávané do sudov už devätnástom storočí k zachovaniu vlastností ovocných štiav, počas zaoceánskych plavieb. Siričitany sa využívajú v nealkoholických nápojoch, aby zabránili rastu nežiadúcich mikroorganizmov (kvasinky) a zároveň pôsobili ako antioxidanty a zabránili farebným zmenám nápojov a potravín. Oxid siričitý a siričitany sú známe tým, že môžu spôsobiť alergické reakcie u niektorých citlivých spotrebiteľov, najmä astmatikov. Tieto reakcie sa vyskytujú častejšie, ak je prítomný plyn oxidu siričitého alebo pri konzumácii vína, kedy sú úrovne použitia zvyčajne oveľa vyššie ako v nealkoholických nápojoch. Avšak, európska legislatíva ustanovuje podrobné pravidlá pre povinné označovanie prídavných látok používaných vo výrobku tak, aby boli spotrebitelia o prítomnosti týchto látok informovaní a v prípade potreby sa vyhli ich konzumácii.

Oxid uhličitý je základom bubliniek vo väčšine sýtených nápojov. Chemická zlúčenina, s označením CO2, je pri izbovej teplote bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu, až jeden a pol krát hustejší ako vzduch. Vyskytuje vo veľkom množstve v atmosfére, kde je absorbovaný rastlinami, ktoré absorbujú uhlík a uvoľňujú kyslík. Je to stabilný, inertný a netoxický plyn. Oxid uhličitý je jedným z prvých plynov, ktoré boli popísané vo vedeckej literatúre, hneď po vzduchu, a bol riadne označený v polovici 18. storočia škótskym chemikom Josephom Blackom. V roku 1772, chemik Joseph Priestley zverejnil dokument v ktorom popísal proces výroby oxidu uhličitého, a predstavil vynález „sódovej vody“.

Plastové fľaše známe ako PET (polyetyléntereftalátové) obaly, sú na balenie nápojov stále obľúbenejšie. Majú viacero výhod:
• sú znovu-uzatvárateľné - a tak sú ideálne na cesty. Fľašu s nápojom môže mať spotrebiteľ neustále „po ruke“, čo je výborný spôsob ako dodržiavať správny pitný režim a dbať na priebežnú hydratáciu.
• sú transparentné – a tak umožňujú spotrebiteľom vidieť nápoj, ktorý kupujú.
• sú 100% recyklovateľné
• sú ľahké - priemerná hmotnosť fľaše sa znížila o cca 50%, v priebehu posledných 10 rokov.

V priebehu dňa prijímame tekutiny z rôznych zdrojov. Aby sme vytvorili ideálne podmienky pre fungovanie nášho organizmu, mali by sme zabezpečiť telu dostatočný príjem vhodných tekutín. Voda predstavuje polovicu až tri štvrtiny hmotnosti ľudského tela a jej obsah sa mení v závislosti od veku. Dospelý človek za deň bežne príjme pitím tekutín a potravou približne dva litre vody, ktorá sa vstrebáva v črevách. Množstvo vody, ktoré potrebujeme dodať do organizmu u zdravých ľudí je regulované pocitom smädu. Starší ľudia vekom však strácajú pocit smädu, pijú málo a sú častejšie ohrození dehydratáciou. K tomuto množstvu treba ešte prirátať cca. 0.4 litra takzvanej „oxidačnej“, resp. metabolickej vody, ktorá vzniká v organizme ako produkt biologického spaľovania (oxidácie) sacharidov, tukov a bielkovín. V súvislosti s príjmom a stratou vody v organizme je nevyhnutné si uvedomiť, že tento neustály proces je spojený s príjmom a stratou aj minerálnych látok. V pitnom režime musí byť preto zohľadnené udržovanie rovnováhy a pomeru zastúpenia jednotlivých minerálov. Pri odporúčaní konkrétnej prírodnej vody na pitie treba preto vychádzať z poznatkov o jej výživovej kvalite, resp. z objektívneho hodnotenia obsahu minerálnych látok a ich vzájomného pomeru.
Vo všeobecnosti platí, že dospelý človek by mal vypiť cca 20 – 40 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti za 24 hod., čo je cca 2 až 3 l tekutín denne. Potreba tekutín je však veľmi individuálna a je závislá od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov – napr. od telesnej hmotnosti, veku a pohlavia, zloženia a množstva stravy, telesnej aktivity, teploty vzduchu alebo zdravotného stavu. Denná potreba sa môže pohybovať od jedného litra na deň (človek so sedavým zamestnaním, ktorý konzumuje prevažne zeleninové, obilninové jedlá s nízkym obsahom soli) až po niekoľko litrov za deň (človek, ktorý konzumuje príliš slanú alebo sladkú stravu s malým obsahom tekutín a vysokým obsahom energie a fyzicky intenzívne pracuje alebo športuje). Každý si musí nájsť alebo stále nachádzať svoje optimálne množstvo tekutín!
Šport a ťažká telesná práca
Pre výkonných športovcov a ťažko fyzicky pracujúcich ľudí sú minerálne látky a stopové prvky veľmi dôležité, preto je potrebné zabezpečiť zvýšený príjem sodíka, chloridov, draslíka, horčíka, vápnika, železa, medi, mangánu fosforu, zinku, selénu, jódu. Pri veľkej telesnej námahe a pri vysokej teplote okolia (letné horúčavy) je potrebné straty elektrolytov a tekutín nahrádzať vhodnými nápojmi, medzi ktoré patria aj minerálne vody. Pri športe sa odporúča piť najmä hydrogénuhličitanové sodné a vápenato-horečnaté vody.
Gravidita
Obdobie gravidity zvyšuje potrebu predovšetkým vápnika, železa, jódu, horčíka a zinku. Pri vápniku je odporúčaná denná dávka zvýšená o 50 %, horčíka o 30 %, železa o 40 %, zinku o 40 % a jódu o 70 % oproti dávkam pre negravidné ženy. Potreba zvýšeného príjmu týchto látok trvá i v období dojčenia. V tomto období sú ideálne na pitie vody so zvýšeným obsahom horčíka, železa, fluoridov, zinku.
Dojčenský vek
Pri príprave stravy a pri pitnom režime nie je vhodné podávať minerálne vody, najmä tie, ktoré majú vyššiu celkovú mineralizáciu a obsahujú vyššie hodnoty sodíka. Je potrebné zhodnotiť i dostupnú pitnú vodu, najmä čo sa týka obsahu sodíka a dusičnanov. Najvhodnejšie je používanie balených dojčenských vôd.
Deti do 15. roku veku
K pitiu minerálnych vôd treba pristupovať individuálne, obmedziť dlhodobé podávanie minerálnych vôd s vyšším obsahom sodíka. Deti v tomto veku majú zvýšenú citlivosť na tento minerál, čo môže neskôr viesť k rozvoju hypertenzie. Pri krátkodobom pití minerálnych vôd a pri striedaní rôznych typov nie sú u zdravých detí zdravotné riziká. Zásadou v tomto veku je, aby minerálne vody neboli jediným zdrojom v pitnom režime.
Strata vody v organizme – potenie
Potenie je mimoriadne dôležitý mechanizmus na reguláciu teploty organizmu, ochrana pred prehriatím organizmu pri telesnej práci, niektorých ochoreniach spojených so zrýchlením metabolizmu, infekciách a pri vyššej teplote okolia. Pri teplote okolia 10 oC sa asi 20 % prebytočného tepla z organizmu stráca potením, a pri teplote 30 oC až 70 % prebytočného tepla. Maximálne straty vody potením môžu byť až 1,8 litra za hodinu. V l litri potu sa v priemere nachádza až 2,6 gramu NaCl. U dobre trénovaných osôb na teplo sú tieto straty nižšie – 1,7 gramu, ale u netrénovaných jedincov môžu byť straty až 4,5 gramu na liter potu.

V Európe sa nápojové plechovky vyrábajú z hliníka alebo ocele. Od zavedenia plechoviek ako nápojových obalov, prešli značným vývojom, najmä čo sa týka zníženia hmotnosti a dnes sú o viac než 40% ľahšie, ako tomu bolo v roku 1970. Pred štyridsiatimi rokmi vážila plechovka asi 80g, dnes 330 ml oceľová plechovka váži približne 21 gramov a hliníková okolo 10 gramov. V dôsledku toho môže priemysel produkovať takmer trikrát toľko plechoviek s použitím rovnakého množstva kovu, ako pred 30 rokmi. Ľahšie plechovky tiež predstavujú šetrenie, v oblasti prepravy, čo znamená nižšiu spotrebu energie a zníženie emisií. Nápojové plechovky sú jedným z najviac recyklovaných nápojových obalov na celom svete. V EÚ 15, je miera recyklácie oceľových obalov viac ako 70% a recyklácia a opätovné použitie recyklovaného materiálu nám šetrí až 95% energie spotrebovanej na výrobu z prírodných materiálov.

Rovnako ako prírodné minerálne vody, musí aj pramenitá voda pochádzať z jasne určeného zdroja podzemnej vody, byť v stabilnej kvalite a mikrobiologicky bezpečná. MUSÍ spĺňať prísne kvalitatívne požiadavky podľa potravinového práva, ako aj ustanovení o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. Pramenitá voda tak, ako bola získaná na zdroji, NESMIE byť podrobená žiadnej úprave okrem oddeľovania nestabilných zložiek (najmä zlúčenín železa a síry), odstraňovania oxidu uhličitého, prípadne fluoridov povolenými metódami. ZAKAZUJE sa dezinfekcia pramenitej vody akýmikoľvek prostriedkami, ako aj pridávanie baktériostatických látok (napr. chlóru). NEMOŽNO k nej pridať, okrem oxidu uhličitého, žiadne iné látky. Na etikete musí byť identifikovaný pôvod vody, názov zdroja, a zloženie konkrétnej vody.

Prírodná minerálna voda je prírodný produkt z chráneného podzemného prostredia, bezpečný a zdraviu prospešný, v pôvodnom stave. Každá prírodná minerálna voda musí pochádzať z jasne určeného podzemného zdroja a byť chránená pred akoukoľvek formou znečistenia prostredníctvom starostlivo stanovených ochranných pásiem zdroja vody, bezpečnosti výroby a skladovania, vrátane použitia prvotriednych materiálov na balenie a uzavretie fľaše, aby bola zachovaná jej kvalita od zdroja až po spotrebiteľa. Prírodné minerálne vody musia byť balené pri zdroji, prostredníctvom priameho potrubia spájajúceho zdroja a miesto plnenia. Každá prírodná minerálna voda má výrazné, unikátne a stabilné minerálne zloženie (v rozsahu od „veľmi nízkeho obsahu minerálnych látok“ - <50 mg/L, k „vysokému obsahu minerálnych látok“ ->. 1.500 mg/L. Charakteristické minerálne zloženie jednotlivých prírodných minerálnych vôd musí byť stabilné a jasne uvedené na etikete, ktorá môže tiež obsahovať informácie o priaznivých účinkoch danej minerálnej vody na zdravie spotrebiteľa, v medziach prísne stanovených pravidiel, v záujme vysledovateľnosti pôvodu vody, musí byť uvedené miesto pôvodu a názov zdroja. Prírodné minerálne vody musia spĺňať najvyššie štandardy kvality, odlišné od tých, pre klasickú pitnú vodu, ale rovnako prísne až prísnejšie.. Prírodná minerálna voda je regulovaná EÚ a národnou legislatívou, aby sa zabezpečilo preukázanie prírodného pôvodu, splnenie najvyšších štandardov kvality a jej prírodnosť bez akejkoľvek formy znečistenia. Prírodné minerálne vody nesmú byť dezinfikované alebo inak chemicky ošetrené. Každý zdroj prírodnej minerálnej vody v EÚ, musí byť za taký formálne uznaný a uvedený na zozname zverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie a na príslušnej internetovej stránke. (Http :/ / ec.europa.eu / food / food / labellingnutrition / water / index_en.ht)

Väčšinu obalov nealkoholických nápojov tvoria opakovane použiteľné alebo recyklovateľné obaly. Úroveň recyklácie nápojových obalov patrí medzi najvyššie v EÚ, nielenže spĺňa zákonom stanovené ciele pre recykláciu ale v mnohých krajinách ich dokonca prekračuje (napr. v ČR dosahuje viac ako 70%).
Výrobcovia nealkoholických nápojov, minerálnych vôd a ovocných štiav používajú na balenie svojich výrobkov najčastejšie PET, sklo, hliník a nápojové kartóny (VKM). Významnou mierou prispievajú k podpore separovaného zberu, zhodnotenia a recyklácie obalov.
Sklo:
Hmotnosť sklenených fliaš je priamo závislá od opätovného použitia, nakoľko sklenené fľaše musia byť znovu použité na plnenie, absolvujú za svoj životný cyklus niekoľko ciest, čiže musia byť dostatočne odolné a masívnejšie, následkom čoho sú ťažšie ako iné obaly. Inovácie a zmeny dizajnu sklenených fliaš na jedno použitie umožnili priemyslu znížiť hmotnosť 330ml sklenenej fľaše o 20% na približne 210 gramov.
Hliník:
Hliníkové plechovky sú 100% recyklovateľné a o 40% ľahšie, než tomu bolo pred 40 rokmi.
Oceľ:
Oceľ je najrecyklovanejší materiál na svete, pričom oceľové plechovky sú 100% recyklovateľné. Za posledných 40 rokov sa znížila ich hmotnosť o 50% a 330 ml plechovka dnes váži okolo 21 gramov.
PET:
PET obaly sú 100% recyklovateľné, ich priemerná hmotnosť sa znížila až o 50% za posledných 10 rokov.
PET fľaše sa vyzbierajú prostredníctvom zavedených systémov separovaného zberu a ďalej triedia do rôznych farebných kategórií. Takto zoradené sa ďalej drvia, lisujú do balíkov a ponúkajú ďalej recyklačným spoločnostiam. PET vločky sú následne využiteľné ako surovina pre celý rad produktov ako sú tričká, flisové bundy či šiltovky alebo koberce. V súčasnosti sa využíva čoraz viac recyklovaného PET-u aj v nových nápojových fľašiach, približne 20%.
Priemerná miera recyklácie PET materiálu je asi 40% s jednotlivými systémami spätného získavania niektorých členských štátov, sa hranica blíži až na 80%.
Kartóny (VKM):
Miera recyklácie nápojových kartónov v EÚ je približne 35%.

Nealkoholické nápoje sú rôznorodou skupinou produktov, vrátane klasických sýtených nápojov, ovocných štiav, nektárov, balených vôd, sirupov, ľadových čajov či energetických nápojov. Niektoré obsahujú cukor, iné obsahujú sladidlá s nízkou energetickou hodnotou prípadne sú úplne bez kalórií. Základnou zložkou nealkoholického nápoja je vždy voda. Do niektorých nápojov sa pridáva cukor, sladidlo alebo aróma. Voda predstavuje asi 90% sladených nápojov. Vďaka neustálym inováciám a dynamickému vývoju nových produktov sa výrobcovia nealkoholických nápojov neustále snažia ponúknuť spotrebiteľom širokú možnosť výberu, ktorá umožní uspokojiť ich preferencie bez rozdielu veku, zdravotného stavu alebo príležitosti. Škála nápojov, ich druhov, či príchutí je navrhnutá pre dnešného spotrebiteľa tak, aby mal vhodný nápoj, podľa svojich preferencií, či už pre príležitostné osvieženie alebo pravidelnú hydratáciu, vždy po ruke v rozličných baleniach. Nealko priemysel je v tomto smere výrazne inovatívnym odvetvím s takmer 40% produktov, ktoré boli uvedené na trh v posledných piatich rokoch. Európsky trh v súčasnosti ponúka takmer 2.000 rôznych značiek nápojov, 9.000 rozličných produktov, ak vezmeme do úvahy všetky príchute a približne 100.000 nápojových možností, pokiaľ ide o rozličné veľkosti balenia či obalové materiály.

Sacharín (E954), je nekalorické sladidlo 300-krát sladšie ako prirodzený cukor. Ako sladidlo sa v jedlách a nápojoch používa dlhšie ako sto rokov. Sacharín bol významne nápomocný počas období nedostatku cukru, hlavne počas oboch svetových vojen, a to hlavne v Európe. V dnešnej dobe sa používa v nízkokalorických jedlách a nápojoch bez cukru, ako aj pekárenských výrobkoch, džemoch, žuvačkách, zaváranom ovocí či v dresingoch, avšak aj v kozmetických výrobkoch a doplnkoch stravy.

Sirup je hustá, viskózna kvapalina, ktorá obsahuje veľké množstvo rozpustených cukrov. Sirupy sú často používané pri výrobe nealkoholických nápojov, nakoľko umožňujú prekonať ťažkosti s rozpustením kryštalického cukru v studenej tekutine, keďže cukor už je v tekutej forme. Špeciálne sirupové koncentráty sa používajú aj na výrobu nealkoholických nápojov priamo na mieste určenia (napr. v baroch, či reštauráciách) známe ako tzv. postmix. Týmto spôsobom vznikajú v špeciálnych strojoch, nápoje obľúbených značiek pomocou vody, oxidu uhličitého a príslušného sirupového koncentrátu.

Sklenené fľaše, sa používajú najmä na balenie nealkoholických nápojov predávaných v kaviarňach, baroch a reštauráciách (HORECA). Existujú dva typy fliaš: • jednorazové, ktoré sú veľmi ľahké • opätovne použiteľné, ktoré je možné viackrát použiť, a tak sú ťažšie a masívnejšie ako fľaše na jedno použitie. Neustále inovácie a dizajn jednorazových sklenených fliaš umožnili priemyslu znížiť hmotnosť súčasnej 330ml sklenenej fľaše o 20% na 210 gramov v posledných troch rokoch. Sklenené fľaše obvykle obsahujú približne 20% a 60% obsahu recyklovaného materiálu.

Sladidlá, známe aj ako nekalorické sladidlá, umelé sladidlá alebo len sladidlá, sa využívajú na vytvorenie sladkej chuti bez nadbytočných kalórií. Existuje mnoho druhov sladidiel, vrátane aspartámu, sukralózy, acesulfámu K, neotamu, cyklamátu a sacharínu. Pri výrobe nápojov a potravín môžu byť použité, len schválené sladidlá, s presne určeným limitom pre konkrétny účel. Sladidlá sú podrobené dlhému hodnotiacemu procesu z hľadiska bezpečnosti a prínosu pre spotrebiteľa, predtým ako sú definitívne povolené na používanie. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vykonáva všetky vedecké posúdenia sladidiel. Hodnotenie bezpečnosti, vykonávajú aj mnohé národné a medzinárodné orgány pre bezpečnosť potravín, vrátane americkej „Food and Drug Administration (FDA)“, spoločného výboru odborníkov pre potravinárske prídavné látky (JECFA), WHO a Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, a mnohých regulačných úradov v jednotlivých krajinách. Sladidlá a nealkoholické nápoje: Sladidlá sa používajú v nízkoenergetických nealkoholických nápojoch a nápojoch bez obsahu energie, s cieľom poskytovať sladkú chuť bez kalórií. Nealkoholické nápoje sladené sladidlami, môžu zohrávať užitočnú úlohu pre spotrebiteľov, ktorí si chcú regulovať príjem kalórií ako súčasť rozumného výberu a zdravého životného štýlu. Približne 40% z nealkoholických nápojov predávaných dnes v EÚ sú v nízkokalorické alebo úplne bez obsahu kalórií. Nealkoholický priemysel sa neustále snaží vylepšovať ponuku pre spotrebiteľa vývojom alternatívnych produktov s použitím nových sladidiel, ktoré spĺňajú rastúce požiadavky spotrebiteľov, nielen ohľadne sladkej chuti, ale aj nízkeho obsahu kalórií. Inovácie súvisia aj s používaním nových sladidiel, ktoré Európska Komisia schválila ako je napr. „stévia“ (glykozidy steviolu).

Sorban draselný sa používa v potravinárskom priemysle ako konzervačná látka. Pri výrobe nápojov s ovocným podielom ako sú ovocné nápoje alebo šťavy pomáha zabrániť rastu nežiadúcich mikroorganizmov (plesne, kvasinky). Jeho používanie v potravinách je upravené európskou aj národnou legislatívou, pri dodržaní stanovenej dennej dávky je bezpečný a nepredstavuje ohrozenie pre zdravie spotrebiteľa.

Rastlina stévia, z ktorej sa získava sladidlo (glykozidy steviolu), pochádza z Južnej Ameriky (Peru) a na zlepšovanie chuti potravín a nápojov sa využíva už stovky rokov. Dnes je extrakt zo stévie už schválený ako sladidlo do potravín a nápojov aj v Európskej únii. EÚ sa tak pridala k ostatným krajinám sveta ako USA, Latinská Amerika, Japonsko, Čína, Austrália a Nový Zéland. GLYKOZIDY STEVIOLU, zložky rastliny stévia, ktoré sú zaujímavé pre svoju intenzívnu sladkosť, sú 200 až 300-krát sladšie než cukor (sacharóza). Štúdie zamerané na bezpečnosť, trávenie a prijímanie čistých glykozidov steviolu preukázali, že sú bezpečné pre všetkých ľudí, vrátane detí a tehotných a dojčiacich matiek. Glykozidy steviolu sa extrahujú z listov stévie pri podobnom procese, aký sa využíva pri iných prírodných arómach, ako napríklad vanilka, mäta alebo škorica.

Športové nápoje sú špeciálne navrhnuté tak, aby pomohli ľuďom správne rehydratovať organizmus po cvičení. Zvyčajne ich využívajú športovci a ľudia ktorí aktívne športujú na dopĺňanie elektrolytov, sacharidov a ďalších živín, ktoré strácajú pri cvičení.
Športové nápoje sa delia do troch hlavných kategórií:
- Izotonické športové nápoje, ktoré obsahujú koncentráciu soli a cukru podobnú ako ľudské telo
- Hypertonické športové nápoje, ktoré obsahujú koncentráciu soli a cukru, ktorá je vyššia, ako v ľudskom tele
- Hypotonické športové nápoje, ktoré obsahujú koncentráciu soli a cukru nižšiu ako ľudské telo.
Náhrada elektrolytov po fyzickej aktivite napomáha správnej hydratácii, nevyhnutnej aby telo mohlo Ďalej fungovať bez nadmernej únavy. Sacharidy sú zase základné živiny, ktoré využívajú svaly počas cvičenia. Väčšina športových nápojov je mierne izotonických a obsahujú medzi 13 a 19 g cukru na 250 ml.
Úloha športových nápojov a hydratácia:
Počas cvičenia svaly produkujú teplo a toto teplo musí byť odvádzané s cieľom udržať telesnú teplotu v bezpečných medziach. Potenie a jeho vyparovanie z pokožky, je naša najúčinnejší mechanizmus pre reguláciu telesnej teploty. Ak kvapalina stratená v pote nie je nahradená počas cvičenia, nastupuje dehydratácia, ktorá rýchlo zhoršuje výkon. Len 2% straty tekutín z celkovej telesnej hmotnosti (t.j. 1,5 l pre priemerného 75kg muža), môže mať za následok zníženie nie len duševnej výkonnosti (zníženej koncentrácie, schopnosť rozhodovania sa) ale aj fyzickú výkonnosť (únava, zníženej svalovej sily).
Rehydratácia (doplnenie stratených tekutín) je preto veľmi dôležitá, ako pre udržanie športového výkonu, tak pre zníženie zdravotného rizika. Športové nápoje sú osobitne navrhnuté, aby obsahovali sacharidy aj elektrolyty, ktoré podporujú rýchlu absorpciu z tenkého čreva a zvyšujú zadržiavanie požitej tekutiny.

Tonik, je sýtený nealkoholický nápoj s obsahom chinínu. Nápoj má v súčasnosti podstatne nižší obsah chinínu ako tomu bolo v minulosti, keď sa používal na medicínske účely. Pôvodná liečivá toniková voda obsahovala iba sýtenú vodu a relatívne veľké množstvo chinínu. V dnešnej dobe, moderný tonik obsahuje podstatne menej chinínu, ktorý dodáva len horkú chuť, nie liečivý prínos. Aktuálne tonikové nápoje sú teda menej horké, a zvyčajne sladené, buď sladidlami, ako je kukuričný sirup alebo cukor alebo náhradnými sladidlami.

Voda tvorí v organizme prostredie a optimálne podmienky pre nepredstaviteľné množstvo chemických a biochemických procesov. Omýva, alebo zaplavuje naše bunky, rozpúšťa látky, vytvára podmienky pre pohyb iónov, molekúl, buniek a zabezpečuje ich vzájomný kontakt. Okrem toho sa priamo zúčastňuje chemických reakcií v metabolických procesoch a pri udržovaní ich chemickej rovnováhy. Predstavuje polovicu až tri štvrtiny hmotnosti ľudského tela a jej obsah sa mení v závislosti od veku. Približne 40 % tohto obsahu sa nachádza vo vnútri buniek a 60 % v mimo bunkovom priestore.. Najvyšší obsah vody je v mozgu (až 90 %), najnižší v zuboch, kostiach a tukovom tkanive (cca. 10 %).Existencia organizmu absolútne závisí od vody, bez vody by sme mohli žiť len niekoľko dní, bez potravy mesiac. Pri poklese objemu vody v tele len o 2% sa prejavujú prvé príznaky dehydratácie (strata koncentrácie, bolesť hlavy, únava, podráždenosť), pri poklese vody v tele o 10 % nastávajú ťažké poruchy zdravia, pokles o 15 - 20 % znamená smrť. Voda je základnou zložkou nealkoholických nápojov a tvorí približne 90% obsahu, v prípade nízkokalorických nápojov ešte viac. Výrobcovia nealkoholických nápojov si uvedomujú význam a spoločenskú hodnotu vody a preto sa snažia neustále znižovať a optimalizovať množstvo vody používanej pri výrobe.

K celkovému zdraviu zubov, prispieva množstvo faktorov, vrátane stravy, ústnej hygieny, fluorizácii pitnej vody a prístupu k odbornej starostlivosti o chrup. Výskyt zubného kazu u detí a mladistvých vo väčšine európskych krajín klesá už niekoľko rokov. Do značnej miery je to možné prisúdiť pôsobeniu fluoridu, predovšetkým v zubnej paste a celkovému zlepšeniu ústnej hygieny.
Sacharidy vrátane cukrov z potravy a nápojov sú fermentované baktériami na povrchu zubov, kde tvoria kyseliny. Tieto kyseliny demineralizujú sklovinu, čo môže viesť k tvorbe zubného kazu. Prírodné soli v slinách neutralizujú tieto kyseliny a sklovine napomáhajú sa remineralizovať a znova stvrdnúť. Nie je to len cukor, ale aj ostatné druhy sacharidov v potravinách a nápojoch môžu byť fermentované baktériami a vytvárať kyseliny (napr. prírodné cukry obsiahnuté v ovocí a varené škroby).
Remineralizácia je pomalší proces ako demineralizácia, takže so zvýšeným rizikom vzniku zubného kazu je spojená frekvencia konzumácie sacharidov. Z tohto dôvodu sa neodporúča, nepretržitá konzumácia sladkých potravín alebo sladených nápojov.
Dobrá ústna hygiena v podobe pravidelného čistenia zubov, používania dentálnej nite a pravidelných návštev zubára zohrávajú zásadnú úlohu v prevencii zubného kazu a zápalov ďasien. Zubní lekári odporúčajú nečistiť zuby po dobu najmenej jednej hodiny po jedle alebo pití, aby sliny mali možnosť neutralizovať kyslosť a dovolili sklovine opäť stvrdnúť. Žuvanie žuvačky bez cukru po dobu desiatich minút po jedle stimuluje produkciu slín, čo tiež napomáha neutralizovať všetky kyseliny a môže prispieť k prevencii zubného kazu.
Dentálna hygiena a nealkoholické nápoje
Pri konzumácii nealkoholických nápojov s obsahom sacharidov v súvislosti s dentálnou hygienou presadzujeme v komunikácii so spotrebiteľom zodpovednú konzumáciu nápojov. Nealkoholické nápoje (napr. ovocné šťavy, sýtené a nesýtené nealkoholické nápoje, energetické a športové nápoje) sú jedným zo zdrojom cukrov a kyselín, ktoré môžu byť spojené s rizikom vzniku zubného kazu v prípade častej konzumácie. V prípade konzumácie sladených nealkoholických nápojov, je potrebné si uvedomiť dôležité fakty:
Zloženie nápoja: použitie náhradných sladidiel namiesto cukru, pH, množstvo kyselín, prítomnosť vápnika, fosfátu a fluoridov
Režim pitia a rýchlosť pitia nápoja: pohár, fľaša alebo slamka, ktoré môže poskytnúť určitú ochranu, v prípade správneho použitia, a tiež ako dlho je nápoj držaný v ústach.
Teplota nápoja: za normálnych podmienok, sliny chránia zuby pred možným poškodením tak, že vytvárajú ochranný povlak proteínu pre neutralizáciu vzniknutých kyselín z prijatého jedla a nápojov.

Zelený bod, je medzinárodne registrovaná obrazová ochranná známka, na ktorú sa vzťahujú všetky práva majiteľa registrovanej ochrannej známky. Jej umiestnenie na obaloch výrobkov informuje, že právnická alebo fyzická osoba participuje na rozvoji systému ZELENÝ BOD, ktorého hlavnou úlohou je predovšetkým podpora triedeného zberu a osveta obyvateľstva a poradenstvo pre spotrebiteľov a podniky v otázkach životného prostredia a odpadov.

Starostlivosť o životné prostredie je jednou z priorít výrobcov nealkoholických nápojov, členov AVNM. V tejto oblasti je dôležité nekonať izolovane, ale aktívne hľadať spôsoby ako sa spojiť so zainteresovanými partnermi a zdieľať informácie o ekologických iniciatívach, technológiách, inováciách a príležitostiach, ktoré prispejú k zlepšeniu životného prostredia. Priemysel nealkoholických nápojov sa zaviazal k skúmaniu všetkých oblastí podnikania, ktoré majú vplyv na životné prostredie, vrátane využívania a šetrenia energie, balenia, využívania a ochrany vody, vodných zdrojov a dopravy.