Recyklačný Fond vydal na obranu svojich požiadaviek na mnohonásobné zvýšenie poplatkov za recykláciu elektroodpadu formou príspevkov do Recyklačného Fondu nasledovné „tvrdenia“. Profesné združenia povinných osôb, výrobcovia a dovozcovia elektroniky predkladajú k nim svoje vyjadrenia.
Tvrdenie: Prerokúvaná novela zákona o odpadoch nepredpokladá žiadne nové príspevky do Recyklačného fondu (RF) ani zvýšenie sadzieb týchto príspevkov.
Skutočnosť: Nie je to pravda. Výrobcovia a dovozcovia, ktorí si plnia svoje povinnosti a zabezpečujú zber a recykláciu dnes do RF platiť nemusia A recyklačné poplatky, ktoré doteraz vyzbierali od občanov v cenách nových výrobkov, aby si tieto povinnosti splnili tvorili iba štvrtinu z toho, čo sa budú musieť , platiť do RF od septembra 2009.
Tvrdenie: Novela znamená návrat k právnemu stavu, existujúcemu od účinnosti zákona o odpadoch v roku 2001 až do roku 2005.
Skutočnosť: Žiadny „návrat“ nie je možný, nová celoeurópska smernica o zodpovednosti za odpad určuje od roku 2005 tzv. povinné osoby (výrobcovia a dovozcovia), ktoré majú cez kolektívne systému za úlohu zbierať elektroodpad a zabezpečiť recykláciu. A teda od roku 2005 sú len výrobcovia a dovozcovia za zber a recykláciu plne zodpovední.
Tvrdenie: Cieľom novely je dosiahnuť zhodnotenie 100% odpadu na Slovensku a nielen percento, ktoré požaduje EÚ.
Skutočnosť: Už dnes sa spracúva prakticky všetok vyzbieraný odpad a Slovensko plní všetky limity zhodnotenia dané EÚ. Už by som to nevysvetľovala, pretože Líška naschvál hovorí o limitoch zhodnotenia, nie zberu lebo vie, že verejnosť to nerozoznáva. A limity zhodnotenia si plníme všetci…
Tvrdenie: Príspevok do RF nie je v žiadnom prípade duplicitou k nákladom výrobcov a dovozcov, vynaložených na ich samostatné zhodnocovanie odpadov.
Skutočnosť: Nie je pravda. Výrobcom zostáva povinnosť zbierať odpad a zabezpečiť recykláciu, RF financuje hlavne budovanie recyklačných kapacít, ktoré sú už dnes predimenzované a zároveň tieto peniaze nesmie podľa zákona použiť na iný účel.
Tvrdenie: Doteraz výrobcovia a dovozcovia neplatili príspevok v miere zodpovedajúcej množstvu odpadov, ktorá „vyrobili predajom“. Cieľom novely je aby nové financie v RF pokryli všetok „zvyšný odpad“.
Skutočnosť: Na Slovensku je podľa analýz samotného RF prebytok zberových a recyklačných kapacít, ktoré zvládnu recyklovať všetok odpad.
Tvrdenie: Kolektívne systémy (elektrospotrebiče) a oprávnené organizácie (obaly) nemajú žiadny ekonomický záujem zabezpečovať zhodnocovanie odpadov nad stanovené limity.
Skutočnosť: Áno, keďže to takto stanovila EU v záujme spotrebiteľov aby sa čo najmenej finančne zaťažovali koncovými cenami tovarov, do ktorých sa náklady na recykláciu musia premietať. Zber a zhodnocovanie je na Slovensku vo výške aká je vo vyspelých krajinách.
Tvrdenie: Sadzby príspevkov do RF (stanovuje ich vyhláška MŽP SR) majú podľa zákona o odpadoch vychádzať z predpokladaných nákladov na zber a zhodnotenie odpadu z jednotky množstva výrobku a materiálu, za ktorý sa príspevok do RF platí, t. j. príspevky do RF za vybrané komodity zdrojovo pokrývajú celý objem potenciálne vznikajúceho odpadu z týchto komodít.
Skutočnosť: Nie je pravda. Nikto nikdy nepredložil na základe čoho sa výška týchto príspevkov vypočítava. Kolektívne systémy pritom plnia limity za 1/4 ceny v porovnaní s novým príspevkom do RF.
Tvrdenie: O použití prostriedkov z RF rozhodujú v konečnom dôsledku členovia Správnej rady RF, nominovaní podnikateľskými skupinami, ktoré príspevky do RF platia, kontrola štátu je zabezpečená účasťou zástupcov ministerstiev životného prostredia, hospodárstva a financií.
Skutočnosť: Nie je pravda. VRF nie sú zástupcovia povinných osôb (výrobcov a dovozcov). Kontrola štátu je fikcia, nakoľko zástupcov štátu je tam v porovnaní so zástupcami poberateľov príspevkov (ktorí majú záujem na zvyšovaní príjmov na RF) veľmi málo. Naviac, zástupcovia štátu sú obvykle politické nominácie.
Tvrdenie: Pôsobenie RF podlieha kontrolnej právomoci NKÚ a keďže RF pôsobí v rámci vymedzenom zákonom o odpadoch, aj SIŽP.
Skutočnosť: Účelnosť využitia prostriedkov nepodlieha žiadnej kontrole, nakoľko NKÚ kontroluje len podozrenia z porušenia zákona. Financie sa projektom prideľujú bez akejkoľvek súťaže a možnosti výberu.
Tvrdenie: Ak by malo byť výrazné zvýšenie cien elektrozariadení a balených výrobkov avizované ako dôsledok novely zákona o odpadoch dôvodné, museli by súčasné ceny byť výsledkom ich výrazného zníženia v roku 2005 – k žiadnemu takémuto zníženiu cien vtom období však nedošlo.
Skutočnosť: Nie je to pravda. Naopak, výrobcovia a dovozcovia mohli práve že znížiť ceny vďaka tomu, že si v auguste 2005 mohli založiť vlastné a lacnejšie kolektívne systémy. Týmto systémom stačili oveľa nižšie poplatky v porovnaní s poplatkami, ktoré sa museli platiť do RF. Napríklad plazmový TV Pioneer PDP-43MXE1 mal v marci 2005 na cenovke 199 990Sk a v októbri 2005 159 990Sk (obe ceny s DPH).
V Bratislave, 8.7.2009
