V Bratislave dňa 14.6.2024. Nová daň z cukru, ktorá má pätnástimi centmi zdaniť každý liter sladeného nápoja nie je férová. Podľa Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM) nespravodlivo zasahuje iba sladené nápoje, ale iné sladené potraviny akými sú cukrovinky, čokoláda či dokonca niektoré alkoholické nápoje, nie. Skutočnosť, že takto úzko nastavená daň má minimálny vplyv na zníženie nadváhy či obezity, potvrdzujú dodatočne aj analytici ministerstva financií.
Návrh zákona v dnešnej podobe vytvára neprimeraný tlak len na úzky okruh nápojov, pričom ignoruje príjem cukru a sladidiel z iných potravín, či dokonca alkoholických nápojov, čím stavia kategóriu nealkoholických nápojov do znevýhodnenej pozície.
„Rešpektujeme, že vláda v rámci konsolidácie prijíma opatrenia, žiadame však aby boli férové a nepostihovali len nealkoholické nápoje. Cukor, či sladidlá konzumujú spotrebitelia v mnohých potravinách, ktorých sa nová daň nedotkne. Zároveň máme na trhu alkoholické nápoje s nulovou spotrebnou daňou, a tiež alkoholické nápoje s nižšou spotrebnou daňou ako je navrhnutá daň zo sladených nápojov. Alkoholické nápoje tak budú daňovo zvýhodnené oproti sladeným nealkoholickým nápojom, čo nepovažujeme za pozitívny signál smerom k podpore verejného zdravia,“ hovorí Lucia Morvai, výkonná riaditeľka AVNM.
Zo skúseností z iných krajín sa ukázalo, že selektívne zdanenie vybranej kategórie potravín vedie k substitúcii a spotrebe nezdanených výrobkov s podobnými výživovými vlastnosťami, zaťaží najmä nízkopríjmové domácnosti a podporuje nákupnú turistiku. Aj to sú dôvody prečo krajiny ako Nórsko, Dánsko či Izrael daň zo sladených nápojov zrušili. Celkový vplyv na verejné zdravie je však minimálny.
„Z pohľadu vplyvu dane zo sladených nápojov na zdravotné benefity ako je pokles BMI, nadváhy či obezity, sú výsledky viac-menej zmiešané, čo dodatočne potvrdila aj analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR,“ povedala v tejto súvislosti výkonná riaditeľka AVNM Lucia Morvai a doplnila, že sa tak len potvrdili závery analýzy inštitútu INESS a mnohých expertov, na ktoré výrobcovia poukazovali už v priebehu pripomienkového konania.
Analýza sa venovala aj mnohým podmienkam, ktoré by mali pozitívny vplyv z pohľadu efektivity aj zdravotných benefitov, tieto zistenia však zohľadnené v zákone nie sú. Jednou z nich je napríklad aj model škálovania výšky sadzby podľa množstva cukru v nápoji, aj napriek tomu, že má relatívne vyššie zdravotné a na to naviazané dlhodobé ekonomické benefity oproti systému dane uvaľovanej na objemovú jednotku. Na čo poukázal aj komentár INESS (V čom sa s IFP zhodneme a kde vytvára falošnú dilemu | INESS – Institute of Economic and Social Studies).
„Klesajúci trend v spotrebe sladených nápojov u nás vidíme aj bez dodatočného zdanenia. Navyše, výrobcovia sladených nápojov ako prvý, a zatiaľ aj jediný sektor reagovali na výzvu EÚ z r. 2015, na postupné znižovanie pridaného cukru. Členovia AVNM v rokoch 2015-2022 znížili obsah cukru v nápojoch na Slovensku v priemere o 16%, čo výrazne prispieva k zníženiu množstva vypitých kalórií spotrebiteľmi,“ konštatuje Lucia Morvai.
Na úsilie výrobcov nápojov v oblasti znižovania množstva kalórií v nápojoch však nová daň nebude prihliadať. Ministerstvo deklaruje ako primárny cieľ potrebu konsolidácie verejných financií a navrhuje tak z pohľadu administrácie aj istoty výnosu pre štát pevnú sadzbu, bez ohľadu na to či sladké nápoje majú nula alebo 10 gramov cukru.
„Zastávame názor, že ak by vláda chcela skutočne radikálne zakročiť voči nadmernému príjmu cukru mala by hovoriť o dani pre všetky potraviny, ktoré obsahujú pridaný cukor či sladilo, získané peniaze investovať do programov prevencie a samozrejme v pravidelných intervaloch vyhodnocovať účinnosť prijatých opatrení,“ uzavrela Lucia Morvai.
Pre viac informácií:
Mgr. Lucia MORVAI, výkonná riaditeľka AVNM
+421911 591 201
