V Bratislave dňa 21. mája 2024. Výrobcovia nealkoholických nápojov a minerálnych vôd naďalej odmietajú zavedenie dane na vybrané sladené nápoje a vyzývajú vládu na prijatie férových a nediskriminačných opatrení bez výnimiek, ktoré prinesú neželaný zásah do konkurenčného prostredia na trhu a extrémne zvyšovanie cien.

Ministerstvo financií SR (MF SR) ukončilo minulý týždeň medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov. AVNM k návrhu predložila viaceré zásadné pripomienky, ktoré boli prediskutované a po konštruktívnej debate bola väčšina rozporov na technickej úrovni odstránená.  Skutočnosť, že sa ministerstvo rozhodlo napriek predloženým argumentom zotrvať na úzko vymedzenom predmete dane vnímajú výrobcovia nápojov negatívne.

Výrobcovia nealkoholických nápojov a minerálnych vôd z princípu nesúhlasia zo zavádzaním selektívnych a diskriminačných daní z vybraných kategórií potravín. Vzhľadom k aktuálnemu stavu verejných financií rešpektujú, že sa vláda rozhodla prijať balík konsolidačných opatrení, ktorý sa zameriava na vybrané negatívne externality, konkrétne na nadmernú konzumáciu cukru a sladidiel. Z uvedeného dôvodu žiadajú prijatie širokého predmetu dane, ktorý pokryje všetky nápoje a potraviny s pridaným cukrom a/alebo sladidlom, a to bez výnimiek.

„Návrh zákona v dnešnej podobe vytvára neprimeraný tlak na úzky okruh nápojov, s početnými výnimkami pre rozličné podkategórie nápojov, ktoré pridaný cukor obsahujú. Okrem toho sa na trhu stále nachádza pomerne široká skupina alkoholických nápojov s nulovou spotrebnou daňou, a tiež  nápoje s nižšou  spotrebnou daňou  ako je navrhnutá daň zo sladených nápojov. Alkoholické nápoje tak budú daňovo zvýhodnené oproti sladeným nealkoholickým nápojom. Žiadame vládu o férové a zmysluplné zaťaženie podnikateľských subjektov a minimalizovanie negatívnych dopadov na konečných spotrebiteľov.“ hovorí Lucia Morvai, výkonná riaditeľka AVNM

Selektívne zdanenie vybranej kategórie potravín na základe skúseností z krajín, ktoré dane zaviedli, vedie len k substitúcii a spotrebe nezdanených výrobkov s podobnými výživovými vlastnosťami, zaťaží najmä nízkopríjmové domácnosti a podporuje nákupnú turistiku. Vzhľadom na priemerné ceny nealkoholických nápojov v SR, ktoré sú nad priemerom v okolitých krajinách sa dá očakávať výrazný nárast cezhraničných nákupov v prihraničných oblastiach, čo spôsobí aj pokles odbytu iných potravín a pokles príjmov potravinárov aj lokálnych predajcov v daných oblastiach.

Ako vyplýva z realizovaných štúdií, aj z pohľadu dopadu na verejné zdravie má tak úzky okruh nápojov rovnako zanedbateľný vplyv. Priemerný príjem energie z cukrov v sladených nápojoch sa pritom pohybuje v rozmedzí 2-3% z celkového denného príjmu.

Výrobcovia sladených nápojov pritom ako prvý, a zatiaľ aj jediný sektor reagovali na výzvu EÚ z r. 2015, na zníženie pridaného cukru o 10% do r. 2020. Tento dobrovoľný záväzok bol na európskej úrovni nielen splnený ale aj prekonaný (dosiahlo sa zníženie o takmer 18%). Členovia AVNM v rámci dobrovoľného záväzku v rokoch 2015-2020 znížili obsah cukru v nápojoch na Slovensku v priemere o 11% a pokračujú v znižovaní, čo prinieslo v ich portfóliu pokles vypitých kalórií o ďalších 7% za uplynulé 3 roky.

„Výrobcovia nápojov boli vždy konštruktívnym partnerom pri plánovaných reguláciách ako aj napĺňaní dobrovoľných záväzkov, ktoré prispeli k zlepšeniu situácie na trhu v oblasti kvality, bezpečnosti potravín a opatrení na ochranu životného prostredia. Predložený návrh však vnímame ako diskriminačný, nekoncepčný a škodlivý pre podnikateľské prostredie. Ak by vláda chcela skutočne zakročiť voči nadmernému príjmu cukru a sladidiel, mala by hovoriť o dani pre všetky potraviny, ktoré obsahujú pridaný cukor či sladilo, získané peniaze investovať do programov prevencie a v pravidelných intervaloch vyhodnocovať účinnosť prijatých opatrení,“ uzavrela Lucia Morvai.

**********************************************************************************************************************************

Očakávané dopady na segment nealkoholických nápojov:

Zavedenie spotrebnej dane na sladené nealkoholické nápoje v navrhovanom znení spôsobí extrémny nárast cien nealkoholických nápojov, od 30% do 130% v závislosti od druhu nápoja a veľkosti obalu:   

• pri obľúbených značkových sýtených sladených nápojoch očakávame navýšenie ceny, v závislosti od balenia o 30 až 50 %,
• v prípade ochutených balených minerálnych a pramenitých vôd môže dôjsť k navýšeniu minimálne o 50% a viac,
• v prípade sirupov a koncentrátov na prípravu nápojov sa očakáva nárast približne o 100%,
• najvýraznejší dopad na konečné ceny produktov očakávame pri lacnejších produktoch (cenová hladina okolo 1 eura), kde môže nárast ceny dosiahnuť až 130 %.

Dôležité je si uvedomiť, že:

• k cene za ktorú predáva produkt výrobca sa pripočíta 0,15 EUR/l daň, následne % marža obchodníka a ešte 20% DPH – reálne navýšenie je tak výraznejšie ako len nominálne pripočítanie dane k pultovej cene nápoja.
• priemerné ceny nápojov v SR sú už dnes o 16% vyššie ako priemer EÚ a najvyššie z okolitých krajín.
• výrobcovia nápojov sú nútení pod vplyvom zavádzania povinných opatrení ako pevne pripojené viečka, povinný obsah recyklovaného obsahu v obaloch a prevádzka zálohového systému zvyšovať ceny pre roky 2024 aj 2025
• aktuálne navrhovaná sadzba (jednotná sadzba na všetky nápoje 0,15 EUR/l, 0,30 EUR/L energetické nápoje, 1,05 EUR/l na sirupy) je najvyššou v Európe a spôsobí výrazné zdraženie celého segmentu sladených nápojov (európske sadzby sa pohybujú od 0,03 EUR/l – 0,72 EUR/l v závislosti od obsahu cukru v nápoji)

Konkrétne príklady navýšenia cien po započítaní dane a DPH:

• Kolový nápoj (2,25L) nárast pultovej ceny z 1,29EUR na 1,69EUR = 31%
• Ochutená minerálna voda (1,5L) z 0,79EUR na 1,09EUR = 38%
• Sýtený sladený nápoj ( 2L) z 0,35EUR na 0,69EUR = 97%
• Bežný sirup (0,7L) z 1,20EUR na 2,10EUR = 75%